Altair Auditore

Jméno: Altair Auditore

Druh: Človek
Datum narození: Ráno 2 Júla rok 3605

Věk: 20 let

Podoba: Altair je kľudný a veľmi vyrovnaný človek. Nemá problém s ľuďmi, ale radšej dáva prednosť samote keďže bol už od puberty sám. Rád sa prechádza v prírode, varí a rád loví zver. Oblieka si svoju bavlnenú košeľu, ku ktorej si prišil kapucňu, potom na ňom môžete nájsť jazdecké topánky a modré nohavice. Ďalej má na sebe modrú vestu ktorá mu siaha až po kolená. Vždy má na hlave kapucňu pod ktorou schováva modré oči a čierne stredné dlhé vlasy. Taktiež má na krku aj náhrdelník po dedkovi. Na rukách ma rukavice a v pravej rukavici ma zabudovaný vystreľovací nôž. Nosí zo sebou aj malý batoh ktorý nie dosť veľký.

Historie: Jedného júnového dňa sa z domu na kraji lesa ozýval detskí plač. Áno práve sa narodil malý Altair. Moja matka Franka mi dala toto meno po otcovi ktorý bohužiaľ zomrel pred piatimi mesiacmi ma chorobu. Franka z toho mala veľkú radosť, že sa im narodilo aspoň jedno dieťa, pretože deti mať nemohli. Franka ma vychovávala zo všetkou láskou a učila ma mnohým veciam. Ako som pomaly dospieval a uvedomoval si nebezpečnosť tohto sveta tak už som nechcel aby stále Franka a dedko chodili po drevo do lesa. Pravda nebolo treba chodiť ďaleko keďže sme bývali pri lese no aj tak som sa o nich bál. Franka ma učila mnohým veciam ktoré sa mi zídu v živote ako trebárs varenie, šitie. Naučila ma písať a čítať. Keď som mal desať rokov dedko ma prvýkrát zobral so sebou na lov. Môj dedko bol lovcom a zaobstarával nám mäso. Išli sme dosť ďaleko a ja som túto časť lesa vôbec nepoznal. No pre istotu som sa vždy obzeral a dával si dobrý pozor. Po približne dvadsiatich minútach chodenia sme zastali a dedko mi ukázal menšiu čistinu a povedal, že tam žije veľa sŕn. Povedal nech si vyberiem nôž a nech robím to čo mi povie. Poslušne som prikývol a bol som v úplnej tichosti. Došli sme až za veľký  kameň kde sme sa zastavili a jeho dedko pomaly zamieril. No zrazu bolo počuť krik a dedko minul srnu len o pár centimetrov. „To je Franka!“ Vykríkol a začali sme behať smerom odkiaľ sme prišli. Dobehli sme k domu a dvere boli vybité. Dedko povedal, že mám ostať vonku a vbehol dnu. Bolo počuť krik a ako sa tam niekto bije. Nevydržal som to a vbehol dnu. V ruke som pevne zvieral dýku a pomaly som chodil po chodbe keď zrazu nastalo hrobové ticho. Moje srdce mi išlo vyskočiť a dokonca som začal aj plakať. Došiel som do kuchyne a tichým krokom som ju obišiel. Zrazu som začul ako niečo prebehlo pred dverami a išiel som k nim keď tu ma niekto schytil a ťahal ma preč. Boli to veľké a svalnaté ruky na ktorých bola krv. Strašne som sa zľakol a chcel som aj kričať lenže ten muž mi držal ústa rukou. Keď sme boli pri prahu maminej izby tak som ho pichol do kolena nožom. „Ti bastard!“ Skríkol po mne a ja som sa utekal schovať. Zašiel som do svojej izby a tam som vyšiel von oknom na strechu. Ten muž ma dobehol no asi sa neodvážil tam za mnou ísť. „Veď počkaj ja ťa dostanem!“  A niekam odbehol. Nakoniec vybehol von a s horiacim kusom dreva podpálil náš dom. „Ha! A teraz si tu skap!“ Nasadol na koňa a tekal s nejakým mešcom preč. Vošiel som späť do izby a zbehol do maminej izby. Ako náhle som prekročil prah tak som stuhol. Mama bola priviazaná k posteli a mala na sebe len nejaký kus handry. Brucho mala celé rozpárané a krv bola po celej izbe. Vedľa postele ležal dedko a videl som, že ešte dýcha. „Dedko si v poriadku?“ No on mi neodpovedal ako keby ma nevnímal. „Dedko!“ No on ma len odhodil. „Čo?“ Vôbec som to nechápal. Potom mi ešte zamával a už mu len ruka spadla. Vedel som, že už nič neurobím a tak som sa rozbehol. Vošiel som do svojej izby zobral som si oblečenie a batoh. Zbehol som dole kde už to bolo ako v pekle. Všade samé plamene no dotrepal som sa do dedkovej izby a zobral si jeho luk a šípi. Cez plamene sa nedalo vyjsť a ja som bol obkľúčený. Všimol som si okno a skočil som. Dopadol som na tvrdú zem vedľa črepín. Vstal som a rozbehol sa preč so slzami v očiach. Nevedel som vôbec nič kam mám ísť či mám rodinu alebo mam niekoho vyhľadať. Po pár rokoch keď som mal 20 a začal som žiť v dedine. Mal som svoj dom a bol som celkom spokojný síce sa mi zlomil dedkov luk no vyrobil som si na rukavicu vystreľovaciu čepeľ. Teda nebolo to ako luk, že som mohol strieľať odkiaľ som chcel ale musel som skákať rovno zo stromov. No aj tak to šlo. Občas som nosil mäso aj do dediny lebo som za neho mal dobre zaplatené. Teraz si žijem spokojným a kľudným životom.

Kontakt: Nezobrazen

Rodina:

 Matka – Franka Auditore

 Otec – Altair Auditore

 Dedko – Jofeps Malahnij

Majetek: Vystreľovací nôž, Tomahawk, Batoh