Meno: Kyëtarn Blöëd. Priatelia a rodina mu hovoria iba Kyët.
Dátum narodenia: presne na poludnie 5. letného dňa v Sílthríme.
Vek: niečo cez 90.
Druh: elf
Pohlavie: Muž
Viera: Kyët verí v prírodu a jej čaro
Povolanie: nepracuje ale rád robí spoločnosť svojej malej sestre
Jazyky: Snáď ako každý elf hovorí plynule starodávnym jazykom, no vie sa dorozumieť aj ľudským.
Podoba
Telesná stránka: Ako elf je dobre stavaný. Je mladý a pohľadný a nejedna elfka sa za ním otáča. V lete keď svieti slnko majú jeho vlasy bledú farbu. Ba až takú ako sneh. No v zime stmavnú a sú skoro bledohnedé. Má oválnu tvár. Keď sa pozriete zpredu ani nezbadáte to čo by ste zbadali pri pohľade zboku. Kyëtov nos má totiž mierny, naozaj iba mierny hrbček v strede. Vyzívavé pery majú farbu veľmi bledorúžových kvetov. Bradu má slabo vystrčenú dopredu, no je to takmer nebadateľné. Dokonca až tak, že ani on sám si to niekedy nevšimne. A teraz tá najkrajšia časť jeho tváte. Oči. Keď sa pozriete do tých tyrkysovo modrých, až zelených očí neviete odtrhnúť pohľad. Tieto prekrásne oči sa každému vpijú hlboko do duše. Dá sa na ne zabudnúť len ťažko. Na viečkach, ktoré prekrývajú tieto elfské oči sedia husté mihalnice farby ebenového dreva. Nie sú dlhé ale sú dlhšie než je normál. Mad mihalnicami má posadené husté obočie. Obočie má tmavo-hnedú farbu. Vždy je jemne skrútené dohora. Keď sa naň pozriete máte pocit akoby ste sa ocitli v mori zlomyseľných úškrnov. Keď však obrátite pohľad na jeho pery, žiadny úsmev nebadáte. Aj keď sú výnimky. Uši majú obyčajný elfský tvar. Kyët v nich často nosí náušnice. Jeho krk nie je dlhý no nie krátky. Taký priemer. Pokožku má jemne opálenú. široké ranemá len zdôrazňujú jeho silu a mužnosť. Hruď má vypracovanú rokmi tréningu s lukom a inými fyzickými aktivitami. Silné lýtka len pripravujú zrak pre jeho stehná. Chodidlá má mierne široké a prsty nemajú nejakú výnimočnú dĺžku. Tak akurát v porovnaní k telu. Ale teraz sa vráťme k rukám. Keď si ich prekríži, len zdôrazní svoje svaly, ktoré sú silno badateľné aj bez toho. Predlaktia sú taktiež silné. Vystupujú mu na nich azúrovo modré žily. Dlane má hebké, no zároveň tvrdé a nepoddajné. Nie sú na nich žiadne mozole. Nechty sú krásne upravené a len zriedka sa stane že pod nimi nájdete nejakú nečistotu. Nemá ich priveľmi dlhé aby to nevyzeralo ako pazúry, no nechty nie sú príliž krátke. Vidno mu bielu prednú časť.
Štýl obliekania: Všetko oblečenie má vo svojej izbe v stromovom dome svojej matky a otca. Často nosí otcovo brnenie a pod ním tuniku. Keď nemá brnenie, nosí iba tuniku. Keď je v lete teplo dáva si tuniku dole aby mu nebolo teplo, čím odhalí svoju hruď. Nohanice má z väčšej časti po lýtka alebo do pol lýtka potom po členky, no nájdu sa aj krátke, ktoré sú buď mierne nad kolená alebo po kolená. Pre formálnejšie podujatia má aj formálnejšie oblečenie. Vlastne súpravu. Takéto súpravy má dve. Na ľavej ruke nosí prsteň od matky. Prsteň vyzerá ako skrútený drak. Je to obyčajný kovový šperk. Elf často nosí aj látkovú šnúrku. Inak nevlastní žiadne iné šperky.
Charakter:
Pred neznámimi je elf uzatvorený a ostražitý. Nebojí sa povedať čo si myslí, no vždy sa snaží byť slušný, aby reprezentoval meno svojej rodiny. Kyëtarn je milý a spoločenský. Je rád keď je medzi inými elfmi. Ako však rástol, čím ďalej tým viac obľuboval samotu a ticho jeho rodných lesov Du Weldenvarden. Samota mu v poslednej dobe viacej vyhovuje. Kyët totiž rozmýšľa nad svojou plánovanou cestou do Nadindëlu a následne do Ellesméry. Po jeho odchode z domu často myslí na svoju drahú Ëmu, ktorú zo srdca ľúbi a bol by ochotný položiť za ňu a aj za svoju rodinu život. Snáď ako každý má aj svoje chyby. Je veľmi háklivý na svoje myšlienky. Tým sa myslí že keď rozmýšľa je nerád keď ho niekdo preruší rozprávaním alebo inak ako to Kyët nazýva ‚narušuje jeho spojenie s prírodou'. Svoje myšlienky totiž vníma ako spojenie alebo prepojenie s prírodou. Samozrejne vie to ustáť. Keď je nahnevaný rád len tak strieľa z luku. Upokojuje ho to. Odkedy však stretol Ëmu a spoznal ju bližšie, je sám so sebou viac vyrovnaný a dokáže si stanoviť cieľ, ktorý svedomito nasleduje a vždy všetko dotiahne do koncov. To je k jeho charakteru asi všetko. Nie je tu čo viac povedať.
História
NEOČAKÁVANÉ NARODENIE
Nikdo to nečakal. Na poslednú chvíľu pribehli k jednému z elfských obydlí dve elfky. V Sílthríme panoval rozruch. "Kedy to bude?" pýtali sa elfovia sami seba. Medzi časom sa pred domom zhromaždila skupina elfov. Otvorili sa dvere. Vyšiel odtiaľ muž, otec dieťaťa a na rukách držal svojho potomka. Usmial sa na elfov. "Amiel, čo Nejlin?" to sa jeden z elfov pýtal svojho priateľa, či pôrod prežila jeho manželka. Amiel súhlasne prikývol hlavou. Až teraz sa všetci začali radovať. No spievali potichu. Nechceli vystrašiť dieťa, čo sa práve narodilo v Amielovom dome. Keď sa rozišiel zástup vrátil sa elf naspäť k manželke. Nejlin ležala na lôžku a pomaly sa rozprávala s dvomi elfkami. Keď uvidela prichádzať svojho muža, rýchlo na neho zavolala. Bola neobyčajne živá na to, že len teraz priviedla na svet dieťa. Amiel sa usmial a podišiel bližšie. Chvíľu sa potichu dohadovali a potom povedali nové meno dieťaťa. "Kyëtarn." Z ich hlasov bolo cítiť veľkú lásku k novorodeniatku. A tak prišiel na svet Kyëtarn.
ČO VŠETKO SA LEN DÁ NAUČIŤ AK NIEKTO CHCE
Kyëtovi chvíľu mu trvalo kým sa zorientoval v jeho svete. Na 30. narodeniny po prvý krát vystrelil z luku. Bol to len malý luk, ktorý mu daroval otec, no Kyëtovi sa páčil. Napol tetivu. Zavial slabý vetrík a jeho biele vlasy za ním zaviali. Mal ich po otcovi. Aj on ich mal biele. Zamieril a vystrelil. Šíp letel teplým letným vzduchom a zapichol sa do terča. Netrafil stred, no otec ho pochválil a pobozkal na čelo. "Nič si z toho nerob Kyët. Strieľal si po prvý krát. Nikdo by nečakal že trafíš stred." Keď to dopovedal usmial sa na syna. On mu úsmev opätoval a prikývol.
Ešte niekoľko dní chodili spolu strieľať. Otec poúčal syna a ukazoval mu ako to má robiť. Vždy keď napol malú tetivu luku, trafil stred. Kyëtarn obdivoval svojho otca. Po čase s ním otec prestal chodiť cvičiť lebo mladý elf trénoval tak často, že ani jeho otec a matka nevedeli kedy. Päť rokov chodil Kyët každý deň cvičiť.
Po piatich rokoch požiadal otca nech ho naučí boju s mečom. Tušil že ho to nebude zaujímať no bol si istý že sa mu to raz zíde. Po čase sa mu konečne podarilo ovládnuť meč aspoň natoľko aby sa obránil v boji proti slabému súperovi. Neskôr sa vrátil naspäť k luku. S tým trénoval tak dlho že sa trafil skoro vždy a všade kam chcel. Nikdo nevie ako, no od Kyëtarnovho narodenia uplinulo už 54 rokov. Na 55. narodeniny dostal od matky zelený plášť. Po niekoľkých dňoch sa začal učiť ľudský jazyk. Celkom mu to išlo a napredoval veľmi rýchlo. Čas plynul a syn sa začal zaujímať o mágiu. Tentoraz nešiel za otcom ale za matkou aby ho niečomu priučila. Elf sa venoval čarom, no keďže mu čarovanie nešlo, prestalo ho to baviť.
70. NARODENINY A NOVÝ PRÍRASTOK
Prišiel čas osláviť 70. narodeniny. Kyëtarn nijako obzvlášť nevnímal to, že už má 70 rokov. Viac ho zaujal nový luk a šípi. Luk dostal od otca a so šípmi si dala prácu jeho mama. Bolo to nádherné. Elf sa z toho tešil celý rok. Keď si všimol že jeho matka čaká ďaľšie dieťa bol ešte viac nadšený. No na druhej strane vedel že elfom sa nestáva že by mali dve deti a preto mu bolo jasné že je len malá pravdepodobnosť, že to jeho matka prežije.
O dva dni, deň pred plánovaným pôrodom, sa z ich domu ozval nárek ženy. Kyët bežal najrýchlejšie ako sa dalo a privolal pomoc. Na ďalší deň, tesne nad ránom sa z domu ozval detský plač. Kyët vošiel dnu a videl svoju matku živú a zdravú ako sa usmieva na malé dievčatko. Dlho boli všetci v objatí. Potom matka povedala svojmu synovi "Kyëtarn vyber jej meno!" Kyët bol zaskočený no po krátkom rozmýšľaní odpovedal "Nilya." rodičia súhlasili. Malá Nilya bola pre rodinu symbolom šťastia a nádeje. Kyët sa rozhodol že keď trochu vyrastie, bude ju vo všetkom zaúčať on tak ako jeho kedysi otec. A tak ako si predsavzal tak sa aj stalo.
Nilya mala 19 keď sa Kyët rozhodol odísť z domu putovať po lesoch a svojej sestre sľúbil že sa vráti keď bude staršia a niečo ju naučí. Chcel navštíviť Ellesméru. Matka ho prehovorila, nech zostane do sestriných 20 narodenín. Kyët súhlasil. Vedel čo si chce zobrať na cestu, no čakal na deň oslavy. Pomaly to prišlo. Nilya mala 20 rokov.
TREBA ÍSŤ OBJAVOVAŤ SVET,NO BEZ ROZLÚČKY NIE:
Kyëtarn sa rozhodol že počká ešte deň a odíde. Oznámil to matke. Tá so slzami v očiach odbehla a vrátila sa s koženým batôžkom. Syn jej poďakoval a išiel za otcom. Ten mu pevným aj keď smutným hlasom prisľúbil že si môže vziať Jüõbëna.(Jüõbën-mladý kôň(muž)). Nakoniec sa to Kyët odhodlal pobedať svojej sestre. Nilya s plačom odbehla k mame a priniesla bratovi šnúrku s opálom. On si ju dal na krk a objal sestru. Nilya ho však nechcela pustiť, kým jej nesľúbil že nepočká až do svojich 90. narodenín. Čo mal chudák robiť. Prisľúbil jej to.
Tak sa začalo najdlhšie obdobie v Kyëtarnovom živote. Deň pred odchodom sa však stalo niečo s čím nepočítal. Kamarádka jeho sestry, mala sestry Ëmu. Ëma, do ktorej bol Kyët už dlhšie zaľúbený sa rozhodla že sa s ním pôjde rozlúčiť. Elf sa rozlúčil s rodičmi. Obliekol si brnenie, osedlal koňa, k sedlu pripevnil svoj batôžtek do ktorého pridal ešte nejaké bylinky a kresadlo z druhej strany o sedlo pripevnil svoj meč s názvom Naina, prehodil si cez chrbát luk a tulec so šípmi a vysadol na koňa. Ešte zakýval svojej sestrea rodičom a zmizol medzi stromami.
NEPLÁNOVANÉ STRETNUTIE A LÁSKA:
O chvíľu Kyët započul ako na neho niekto volá. Spoznal hlas tej ktorú ľúbil a zastavil koňa. Ëma prišla k nemu a povedala „Já dozvedela som sa že odchádzaš a tak som sa s tebou prišla rozlúčiť.” Elfa to zaskočilo zosadol z koňa a pritom rozmýšľal či jej má vyznať svoju lásku. Skôr než však stihol čokoľvek povedať Ëma rýchlo dodala „ Vieš Kyët, ja... ...páčiš sa mi.” vypadlo z nej a rozbehla sa späť, smerom k mestu. Elf sa rýchlo spamätal a rozbehol sa za ňou. „Ëma,„ povedal „ aj ja ťa ľúbim a počkám ťa tu.” niekto by to nepochopil, no Ëma vedela čo myslí. Kyët ukázal na ďaleký vysokánsky strom a dodal„tam!” Potom jej pohladil ruku a nechal ju ísť.
Deň uplynul rýchlo nad ránom Kyët založil malý ohník, nabral vodu z neďalekého jazierka do oboch pohárov a pridal bylinky. Čaj ho naučila robiť mama Pri tej spomoenke sa usmial a dal čaj zohriať nad oheň. Dlho nečakal a prišla Ëma. „Ahoj.” nesmelo pozdravila. Kyët jej s úsmevom na tvári odpovedal. Vypili čaj a strávili spolu celý deň. Kyët si vyrobil Ëmin fairth. Rozprávali sa a zistili že majú naozaj veľa spoločného. Čím dlhšie boli spolu tým viac sa mali radi. Večer, tesne pred tým ako Ëma odišla si ju Kyët pritiahol. Vedel že je skoro no bol po uši zaľúbený a nedokázal sa ovládať. Pozrel elfke do očí. Boli nádherne fialkasté. „(Do tých očí som sa zamiloval!)” napadne mu a už aj sa jeho pery dotknú tých jej. Cez bozk sa usmeje. Ona tiež. Je to vášnivý bozk plný lásky. Potom červená Ëma odíde domov. Ešte týždeň Kyët nikam neodchádza.
SMÚTOK SPOJENÝ S ODCHODOM
Posledný deň je iný. Ëma ráno príde na obed odíde a potom sa vráti naspäť. Toto sa nijako nelíši, no keď sa poobede vráti a opäť sa pobozkajú majú v hlave tú istú myšlienku. A tak Kyët aj keď nerád odíde objavovať svet. Zobral by Ëmu so sebou, no ona má len 84 rokov a matka jej to vraj dovolí najskôr od 85. Posledný bozk na rozlúčku, zahasenie ohňa a odchod so slzami na krajíčku. Elf sa obzrie. Zistil že to nemal robiť. Stojí tam jeho smutná a uplakaná Ëma a máva mu. Tak veľmi by chcel otočiť koňa, no nemôže. Už musí ísť. Nasmeruje koňa smerom na Nadindël a uháňa lesom snažiač sa neobzrieť.
Zastaví až večer. Obzrie sa tam odkiaľ prišiel. Na Ëmu nevidí. Uviaže koňa a nechá ho jesť trávu. Do pohára mu naleje trochu vody a sám sa napije. Vylezie na strom aj s hriškou v ruke a pozoruje ako sa mení obloha. Je mu tak smutno. S touto myšlienkou zaspí. Sníva sa mu o Ëme a o ich spoločnom živote. Ráno sa zobudí a povie nahlas „Prezriem si Du Weldenvarden a vrátim sa. Budem s ňou žiť.” spokojný sám so sebou uhasí oheň napojí koňa, zbalí veci a než raňajok sa vyberie smer Nadindël...
Schopnosti a záľuby: Najlepšie mu ide streľba s lukom. Ďalej miluje čítanie. Rád číta svojej sestre alebo píše básne. Dokáže sa ubrániť pomocou meča no nie proti silnému súperovi. Mágia mu nekde, no ovláda základné veci. Má rád spoločnosť, no zároveň obľubuje prechádzky v tichom lese. Jeho srdcovkou je samozrejme streľba z luku. Potom ešte rád trávi čas so svojou mladšou sestrou Nilyou. Učí ju to, čo kedysi učil otec jeho. Jeho veľkým tajomstvom a aj jediným je túžba stať sa dračím jazdcom. Chcel by po boku svojho draka spolu s inými jazdcami zvíťaziť nad kráľom Galbatorixom a ukončiť jeho krutovládu.
Rodina: matka- Nejlin
otec- Amiel
sestra-Nilya
za svoju rodinu považuje aj svoju priateľku- Ëmu Aapön
Majetok: často si oblieka zelenú zbroj aj keď mu nepatrí je to zbroj jeho otca. Otec sa však rozhodol že mu ju dá keď Kyët odíde z domu.
Ďalej má dlhý zelený plášť, ktorý dostal od matky
Potom je tu luk od otca a šípy od matky.
Na 85. narodeniny mu dala Nilya látkovú šnúrku, ktorú pre neho vyrobila mama. Nosí ju pod tunikou na krku.
A potom je tu ešte prsteň v tvare draka
Za svoj majetok považuje aj mladého koňa Jüõbëna, ktorého sľúbili Kyëtovi rodičia na cesty. Je to: mladý kôň, nedávno sedlaný a pomerne neskúsený. Poslúcha najmä Kyëta a jeho otca.
Malý batôžtek do ktorého si zbalil: ovocie, dve šálky, veci na výroby fairthov, svoj plášť, bylinky na čaj, kresadlo, mešec peňazí a nádobu na vodu(aby ju mohol mať pri sebe).
Fairth Ëmi Aapon
|
Čas: |
Ne |
|
Stádium: |
Dospělý |
|
Typ postavy: |
Volná postava |
|
Plat: |
X zlatých |