Pohlavie: samec

Druh: kríženec wyverny a blizzarda

Dátum narodenia: 26. 2. 3264

Farba: Rôzne odtiene modrofialovej farby

 

Jazdec: June

 

 

Na začiatku bolo vajce. Mohutné, obrovské a ťažké. Jeho zafarbenie bralo dych. Na modrofialový povrch, na niektorých miestach prechádzajúci viac do jednej či druhej farby, sa dalo pozerať celé hodiny. Dokonca aj žilky, zdobiace mohutný poklad, sa dali študovať dosť dlhý čas. A práve z neho sa jedného dňa vyliahlo malé dráča, drobec, ktorý bol prekvapivo malý oproti veľkosti vajca. Pôsobiaci dosť nemotorným a rozkošným dojmom. Tento dojem zatiaľ nič nemohlo pokaziť, keďže nedospel a stále je len dráčaťom, ktorého výzor sa v priebehu rastu viac-menej zmení. Presne tak ako aj jeho povaha. Určite vyrastie, jeho veľkosť sa vzhľadom na jeho druh nebude rovnať veľkosti ohnivých či ľadových drakov ale prerastie priemerné wyverny. Ani to mu neuberie na jeho budúcich zručnostiach v lietaní. Zatiaľ je stále príliš malý na to, aby sa niečo dalo povedať s oceľovou istotou. Jeho telíčko je útle a nevyzerá to tak, že sa jeho hmotnosť v nejakom obrovskom rozmere v budúcnosti zmení.

Čo sa týka jeho výzoru, prvé zbadáte šupiny. Zatiaľ sú stále jemné, pokrývajú celé jeho telo a sú len o čosi tvrdšie ako tie hada či jaštera. Nebude trvať dlho a určite sa ich hrúbka a možno aj ich veľkosť s tvarom jeho postupným dospievaním zmení. Dozaista si všimnete ich sfarbenie. Sýty modrofialový odtieň, v svite mesiaca tvoriaci kvôli odleskom trochu žiariaci či fosforeskujúci dojem, nejde prehliadnuť. Je rovnaký ako maľba jeho vajca a rastlín, ktoré sa nachádzajú na mieste, kde bolo vajce tohto draka nájdené a kde sa na jeho škrupine začali objavovať prvé známky liahnutia. Farba Osilonských kvetov. Práve ňou je tento drak tak výnimočný. Na vytvorenie podobného sfarbenia by ste potrebovali veľa trpezlivosti, práve pre to, že sa na niektorých miestach jeho tela prelievajú jedna do druhej či tmavnú alebo blednú, i keď to sa nedá badať až tak často. Sú pastvinou pre oči a v budúcnosti určite budú jeho pýchou. Modrofialová pokrýva celé jeho telo, na ktorom sa v oblasti chrbta a ani krku či chvosta nenachádzajú žiadne ostne a zjavne sa ani nikdy nachádzať nebudú. Výnimkou je len hlava a krídla, z ktorých každé je zdobené párom ostňov. Jeden z tŕňov sa nachádza na úplnom konci a druhý na špičke záhybu.

Teraz sa znova vrátime k jeho šupinám. Hlavne vďaka nim nebude nenápadný tak, ako väčšina drakov.. Bude ľahko viditeľný, čo bude nevýhodou nielen v boji ale aj v bežnom živote. Jeho výhody sa budú nachádzať na iných miestach. Hlavne v rýchlosti a vytrvalosti letu, ktoré mu doprajú už aj v tomto štádiu skorého vývinu pomerne dlhé, silné blanité krídla. Je dosť možné, že nebude zaostávať ani ľadový dych. Ďalšou zbraňou bude môcť byť aj dlhý chvost, ktorý však v boji nebude zohrávať tak dôležitú úlohu, keďže sa na ňom nenachádzajú žiadne ostne a práve preto nebude tak nebezpečný ako by byť mohol.

Neskôr si bude môcť pomôcť aj tromi elegantnými, v budúcnosti určite aj ostrými a nebezpečnými drápmi, ktoré končia každú z jeho štyroch o pár mesiacov určite svalnatých, no zatiaľ viac nemotorných nôh. V nivoč neprídu ani zatiaľ menšie zuby, ktoré časom naberú požadovanú ostrosť a budú oveľa nebezpečnejšie ako kedykoľvek doteraz. Schovávajú ich ústa len vzdialene pripomínajúce zobákovitý tvar, nachádzajúce sa na jeho malej, prítulnej hlave. Tú na tele drží elegantný a dlhý krk, takisto nepokrytý žiadnymi ostňami.

Práve z hlavy, ktorá na ňom tróni, vyrastajú jediné ostne okrem oboch krídel. Zdobia jeho hlavu ako parožie jeleňa. Napriek tomu nikdy nebudú zbraňou. Budú skôr ozdobou, príliš krásnou na to, aby sa využívala na tak krvilačné účely ako je zabíjanie.

Neďaleko nich sa nachádzajú jeho oči. Dva veľké koráliky, drahokamy úplne čiernej farby. Aj keď je veľmi ťažké to kvôli ich farbe spoznať, pozerajú na svet so zvedavosťou, hravosťou a úžasom. V určitých chvíľach pôsobia múdrejšie či nevinnejšie ako by sa dalo čakať. Nachádza sa v nich ale aj niečo iné, odvaha, ktorá ho neopustí ani keď vyrastie.

Nikto naozaj nevie, čo sa počas jeho rastu stane. To môže tušiť len jeho Jazdkyňa a ani tá si tým nemôže byť úplne istá.

Každý napriek tomu už môže badať, že tento malý dráčik vyrastie do krásy. Bude väčší, silnejší. Jeho pohyby budú elegantnejšie, ladnejšie a stratia detskú nemotornosť. Bude príliš rýchlym, vytrvalým a obratným na to, aby sa dal v boji ľahko chytiť a príliš múdrym a možno aj silným na to, aby sa dal ľahko poraziť.

 

Ako už je to u všetkých dráčat, ani u Teryella nemôžeme určiť akou povahou bude v nasledovných rokoch oplývať. Určite bude z dosť veľkej časti v budúcnosti ovplyvnený okolím a hlavne svojou polovičkou. Pár povahových čŕt, ktoré sa uňho s veľkou pravdepodobnosťou budú nachádzať aj v budúcnosti, môžeme určiť už teraz.

Zatiaľ sa uňho dá badať hlavne detská zvedavosť a hravosť. Vďaka nim sa nebojí preskúmavať svoje okolie. Tie sa však časom skôr vytratia, akoby mali vydržať až do jeho dospelosti. Rozkošná, nie však príliš veľká dávka odvahy a smelosti, zmiešaná s nestálymi chvíľami bojazlivosti a krotkosti, je ďalšou vecou, ktorú si na ňom po pár minútach pozorovania všimne takmer každý.

Nie je ten typ, ktorý sa rád mazlí. Výnimkou je samozrejme June. Pri nej vždy využije chvíľu, kedy sa môže spokojne stúliť do jej lona, náruče alebo len vedľa nej, nechá sa od nej hladiť či škrabkať a naplno si užije spoločne strávenú chvíľu, pretože práve pri nej sa cíti najbezpečnejšie a zároveň aj najpríjemnejšie, čo nie je ničím zvláštnym. Bez povšimnutia nezostane ani to, že sa napriek svojej celkom zvedavej povahe drží hlavne v jej blízkosti, najlepšie po jej boku a toto miesto opúšťa len zriedkavo. Väčšinou to spraví sám, no neraz ho pobáda aj jeho druhá duša. Keď je nútený alebo nabádaný, to čo pociťuje, určite nie je ochota. Okrem nej sa ho môže dotknúť len veľmi málo osôb a ostatné bez milosti pokúše svojimi zatiaľ nie príliš ostrými zúbkami alebo aspoň vyjadrí nesúhlas hlasným prskaním, za čo si už neraz zaslúžil prekvapený pohľad okoloidúcich.

Stále je len malým drobcom. V ďalších mesiacoch sa uňho určite objaví aj dračia vznešenosť, hrdísť, elegancia a ladnosť, ktorá nechýba žiadnemu drakovi. Teraz zrejme ani nevie, aký význam majú tieto slová a k spokojnosti mu postačí úplne niečo iné. Pozornosť jeho polovičky, ktorú si dokáže vydobiť v každej chvíli a za každú cenu. Nič sa mu totiž nepáči menej ako to, keď má jeho jazdkyňa svoju pozornosť venovať jemu a ona ju pritom venuje niekomu úplne inému. V istých chvíľach dokáže urobiť čokoľvek preto, aby si ho všimla a v iných zasa byť úplne tichým tvorom, sledujúcim a skúmajúcim okolie skoro bez pripájania k dianiu naokolo. Pri prvej možnosti jeho jazdkyni nezostáva nič iné ako sa znova venovať hlavne jemu. Väčšinou ho ale úspešne ukľudní, či už myšlienkou na mazlenie alebo nejakým iným, rovnako účinným a lacným trikom.

 

Teryell si, napriek tomu, že sa vyliahol nedávno, so sebou nesie prekvapivo dlhú históriu. Celá sa začala písať dlhé roky predtým ako povrch jeho vajca začal pomaly praskať a mladá elfka uvidela dračie mláďa.

Začala sa približne v dobe, kedy Galbatorix prišiel o svoju tmavomodrú dračicu a na oplátku sa rozhodol zničiť Jazdcov. Vroengardská rada sa v tom čase rozhodla zobrať všetky vajcia na ostrove a predísť tak úplnému vyhynutiu jazdcov. Postupne ich rozdelili medzi dôveryhodných elfov, s plánom uskladnenia, až pokým sa situácia v Alagaësií nezlepší a oni sa budú môcť vyliahnuť svojim Jazdcom. O tajnom pláne vedela len malá hŕstka vybraných elfov a Jazdcov, čo nebolo nič zvláštne vzhľadom na pravdepodobnosť možnej zrady.

Nevedela o ňom ani vtedajšia kráľovná Islanzadí, pretože nebola Jazdkyňou a všetko sa teda dialo za jej chrbtom.

Osud to zariadil tak, že modrofialové vajce nakoniec bolo umiestnené do rúk mága Wysterna. Ten ho schoval do pivnice svojho domu. Vajce tam ležalo niekoľko desaťročí, v prachu, tme a chlade, kým sa dočkalo svojej chvíle. I keď sa vyliahlo June, zachránila ho práve bielovlasá elfka, ktorá ho už dlhý čas plánovala ukradnúť. Dom pozorne sledovala a plánovala si každý jeden krok, ako vajce získať bez toho, aby bola jednou podozrivých. Mocná černokňažníčka menom Saravia Meyron, žena, nenávidená matka Dračej Jazdkyne a novozvolenej Kráľovnej Arwiny Meyron, elfským národom považovaná za mŕtvu, sa rozhodla uniesť a využiť mladé dievča. O žijúcej Meyronke nevedel nikto a únosom elfky sa sa vlastne poistila v prípade problémov. V ten deň, keď slnko kleslo za obzor a na oblohe sa objavili prvé hviezdy, sa spolu vydali do domu s plánom zmocniť sa vajca. Napriek premyslenému konaniu sa v ich pláne objavila trhlina. V tú noc mal byť dom prázdny a nestrážený, čo nebolo pravdou. Z omylu ich vyviedol až plavovlasý mág, ktorý sa objavil v pivnici.

Medzi starými a dlhodobými nepriateľmi, Saraviou a Wystrenom sa rozpútal boj, pričom obaja elfovia chceli získať vajce na svoju stranu. Nakoniec sa ho podarilo zobrať práve hnedovláska June, ktorá sa do ich boju nezapájala. Oboch elfov nechala v dome a utiekla. Jej nohy ju napriek tomu neuniesli ďaleko, hlavne kvôli únave a váhe vajca.

Nestihla utiecť ďaleko, keď ju mág prekvapil a v mihu okamihu jej brucho prebodol mečom. Vajce jej vytrhol z rúk. Jeho silueta sa o pár sekúnd stratila v tme, keď sa elfkine oči pomaly začali zatvárať, hlavne kvôli obrovskej strate krvi. Mala pocit, že umrie. Bolelo to, príšerne to bolelo a ona cítila, ako jej po rukách, ktorými si drží brucho, tečie krv. O pár sekúnd na to všetko zmizlo a jej myšlienky strhla temnota.

Zachránil ju príchod Sarave, ktorá ju okamžite začala liečiť. Bola si vedomá minutia väčšiny svojej energie, no pokračovala v tom. Ruky Smrti sa okolo June rozprestierali ako chápadlá. Museli sa však podvoliť mocnej Meyronke.

Keď sa hnedovláskine oči otvorili, vajce už ležalo pri jej nohách. Bola otupená, zmätená a malátna. O chvíľku však už so černokňažníčkou dokázala viesť rozhovor na pomerne vysokej úrovni, čo bolo len a len dobre. Z rozhovoru ich vytrhol až zvuk. Zvuk praskania a lámania. Ich hlasy stíchli a lesom sa ozývalo len to. Pavučina rýh sa objavila na vajci skoro hneď. Napriek tomu sa dráča liahlo pomaly a trvalo niekoľko minút, kým sa úplne vyslobodilo z mohutného vajca. Modrofialový kríženec neskôr dostal meno Teryell. To bolo až pár dní po jeho vyliahnutí. Ešte predtým sa elfkina ruka dotkla jeho tela, studeného ňufáka, ktorým očuchával jej ruku. Upadla do bezvedomia na niekoľko dlhých hodín, čo prekvapilo nielen ju ale aj mocnú Sarave. Práve to bol znak nejakej veci. Možno symbol Juninej slabosti, Teryellovej sily alebo len dôkaz Juninej únavy. Možno dokonca symbol vytvorenia ďalšej veľmi mocnej dvojice. Ktovie. Podstatná je Gedwëy ignasia, v tejto dobe už zdobiaca elfkinu pravú dlaň. Je znakom, že je elfka plnohodnotnou Dračou Jazdkyňou. Nikto napriek tomu netuší, prečo osud spojil práve tieto dve duše dokopy. Budú sa musieť vysporiadať s množstvom rôznych prekážok a komplikácií. Mali by to zvládnuť, keďže sú na to dvaja. Dve rozdielne duše, dve rozdielne osoby spojené v jednu...

 

 Väčšina schopností je len dohadom, keďže je tento drak príliš malý na to, aby sa uňho jedna z týchto schopností mohla objaviť.

Podľa stavby jeho tela ale môžeme povedať, že má predpoklady na to, stať sa letcom a to nielen vďaka jeho druhu, no aj stavbe tela. Určite bude menší ako priemerné ohnivé a ľadové draky, i keď asi o niečo väčší ako väčšina čistokrvných wyvern.

Hmotnosťou sa ohnivým ani ľadovým drakom rovnať nebude a taktiež nebude môcť uniesť dračiu zbroj, čo už v tak mladom veku napovedá stavba jeho tela.

Jeho sila bude spočívať skôr v jeho rýchlom, obratnom a vytrvalom lete a v ľadovom dychu. Tieto dve veci budú jeho hlavnou a najpodstatnejšou zbraňou. Zatiaľ je príliš malý na to, aby sme to mohli povedať s istotou. Chvíľu potrvá, kým sa uňho prejavia prvé známky ľadové dychu či umenia letu. Ak vôbec. Nie je isté, či mu aspoň v jednej z týchto dvoch schopností bude dopriate majstrovstvo, keďže sa narodil ako kríženec. Práve to tak podivne zamiešalo s jeho možnosťami. Je len malým dráčaťom a zatiaľ sa len učí čaru komunikácie, preto nemôžeme hovoriť o nejakých ukrytých a špeciálnych schopnostiach. Zatiaľ môže tráviť čas na zemi alebo v rukách svojej milovanej jazdkyne, čo však tiež nebude trvať dlho. Ešte si bude musieť istý čas počkať, kým jeho krídla spevnia a vyrastú natoľko, aby mohol vyraziť na oblohu a premávať sa po nej ako skutočný, hrdý a majestátny drak. Po psychickej a magickej stránke bude možno i silnejší ako ostatní draci a psychická komunikácia sa uňho objaví o niečo skôr ako u ostatných z jeho rasy. To už sa dá vnímať už teraz a nielen vďaka náznakom, ktorých je hneď niekoľko. Napríklad Junino upadnutie do bezvedomia na dlhé hodiny po tom, čo sa dotkla Teryella. Mohlo to byť spôsobené únavou, hlavne keď v tú noc zažila tak hrozne veľa vecí a dlhý čas nespala. Napriek tomu sa nedá presne určite, čo to spôsobilo. Nakoniec predsa len všetko ukáže čas...