Dátum narodenia: Počas jednej obzvlášť horúcej zimnej noci v Ellesmére. Rok 3190   

Vek: 73 rokov  

Rasa: Elfka

Pohlavie: Žena

Náboženstvo: Lina nieje veriaca

Povolanie: Lina nepracuje. Žije u otca a venuje sa hlavne šermu.

Jazyky: Lina samozrejme výborne ovláda svoj jazyk alebo inak staroveký jazyk a otec ju zaúča aj ľudský, ktorým by sa už pomerne ľahko dorozumela.

Strana: Pre Linu, ktorá nad tým ešte nerozmýšľala je podľa názoru jej otca lepšia voľba strana Vardenov.

 

                                                                                    

 

                                                                                           Podoba

Telesná stránka: Lina je veľmi pohľadná mladá elfka. Má ostré črty tváre, modré oči a dlhé hnedé vlasy. Je rýchla a silná. Má silné ruky a taktiež aj zvyšok tela. Od stromov si vyspievala listový náramok, ktorý nosí na ruke pod ramenom. Na tej istej ruke na zápästí má tenkú jazvu, ktorú získala pri lukostreľbe. Inak sa na jej tele už nevyskytuje žiadna jazva.

Štýl obliekania: Lina má rada šaty. Najčastejšie nosí bledo-zelené šaty, ale má rada aj nohavice. Všetko svoje oblečenie má v dome svojho otca, kde aj býva. Z nohavicového oblečenia má najradšej nohavice krémovej farby a červenú tuniku. 

 

 

Lina je veľmi urečnený elf. Tým sa dosť odlišuje svojmu okoliu. Nieje veľmi tvrdohlavá a otca snaží poslúchať, no o všetkom si aj tak myslí svoje. Ale má tiež aj inú stránku. Väčšinou je otvorená novým veciam, no nie vždy jej všetko vyjde podľa predstáv. Dosť zlá vec v jej povahe je, že je zbabelá no učí sa to prekonávať a zvláda to celkom dobre.Inak je to pomerne priateľská elfka. No keď ju niečo nahnevá, alebo vystraší, vie byť naozaj nepríjemná. Má však priateľku s ktorou si rozumie a to jej stačí.

 

 

Bola nezvyčajne teplá noc. Na zimu v Ellesmére to bolo dosť neobvylké. Po dlhom a napätom tichu sa konečne rozozvučal mestom detský plač. Ale čo to... nebol to jeden plač, ale hneď dva. To sa práve narodili dve malé elfky z dvoch rodín.

Na druhý deň ráno však neoslavovali. Bol pohreb. Matka jednej elfky pri pôrode zomrela. Prvú elfku na želanie matky nazvali Lina. Druhá elfka sa volá Tyrkysa. Linin otec, ktorý bol silný elf bol zrazu na pokraji zrútenia. Našťastie ho to neskôr prešlo a svojej dcéry Liny sa rád ujal. Elfky rástli a rástli. Keď mali 19 rokov Lina začala šermovať a Tyr strieľať z luku. Pred tým ako sa Lina dala na šerm tiež skúsila luk no spravila si akurát tak jazvu, lebo moc naklonila ruku, ktorou držala luk a pustila šíp. Jazvu si nechcela dať vyliečiť. Chcela ju ako pamiatku. A tak, pokračovala v šerme. Neskôr sa ukázalo, že jej to ide a tak v tom pokračovala aj naďalej.

 

 

 Lina sa prebudila. Mala narodeniny !!! Vonku spievali vtáky. Bola im zima. Vstala a išla do kuchyne. Tam našla otca. Otec ju objal, pobozkal na čelo a viedol ju do stajne, kde mal svojho koňa Lika. Vošli do stajne a tam stála krásna, mladá kobylka.Skôr, než stihol otec niečo povedať, sa Lina rozbehla ku kobylke a odjala ju. Povedala otcovi :

 „Otec ďakujem ti. Bude sa volať Dešen.”

 Lina utekala späť do svojej izby a tam našla na posteli krémovo hnedé nohavice a červenú tuniku. Vedľa postele stál pár jazdeckých čižiem. Bol to krásny darček. Chcela sa ním hneď ísť pochváliť Tyr. Obliekla sa a išla do stajne, kde osedlala Judith, vysadla na ňu a klusom odišla preč zo záhrady. Na ulici sa otočila doprava a krokom prešla pred vchod. Zrazu zbadala v Tyrynom okne pohyb. Bola tam jej hlava, Tyr sa usmiala a pochválila Line koňa: 

„ Lina! Ahoj! Jéj krásna kobylka!! ” „Ďakujem!!! Volá sa Dešen.” „Lina aj ja som dostala koňa!! ”

Lina sa usmiala a počkala na Tyr, ktorej hlava sa stratila z okna. Hodnú chvíľu čakala, kým sa Tyr prezlečie. Na šťastie ju už volala do vnútra. Lina zosadla z Dešen a viedla ju do ich dvora. Doviedla ju až do stajne a tam stála Tyr v podobných nohaviciach no tie jej boli o niečo bledšie a v modrej tunike. Tyr stála vedľa peknej mladej kobylky. Mohla byť tak rovnako stará ako Judith. Tyr jej povedala, že sa volá Dels. Obidve elfky vysadli na kone a začali sa dohadovať kam pôjdu. Dohodli sa, že pôjdu na ich obľúbenú lúku a naspäť. Na lúke chvíľu zápasili a vyskúšali aj čarovať. Veľmi im to nešlo, tak sa na koniec vrátili domov...

 

Ubehlo šesť rokov a Lina s Tyr sa chodili každý deň hrávať a trénovať sa v boji. Raz sa dostali až k stromu Menoa a tam, zbadali chlapca. Tyr podišla bližšie. Lina sa bála. Potom sa Tyr vrátila a potichu povedala Line že to nieje elf. Zrazu sa chlapec sa k nim otočil a elfky myklo od nečaného chlapcovho pohybu.Chlapec sa ich opýtal prečo sú také prekvapené a vystrašené. Neodpovedali. Po chvíli sa predstavili a spýtali sa ho ako sa volá: 

„Ja som Tyr a toto je Lina. Ako sa voláš ? ”

Chlapec im odpovedal vyhýbavo :

„Volajú ma všelijako. ”

Tyr zrazu povedala: 

„ Lina ? Ja už musím ísť domov. ” 

A odišla. Lina si sadla ku chlapcovi, ktorý jej medzi tým povedal, že je mačkolak. Rozprávali sa až do večera a keď sa obaja chystali odísť, sa Lina ešte rýchlo opýtala :

 „Ako sa voláš ? ” „ Hovoria mi Najmä Renÿë.”

 Renÿë a Lina sa začali stretávať. Lina to nepovedala nikomu. Ani Tyr. Keď sa stretli tretí krát, povedala Lina Renÿëmu : 

„Renÿë už sa nebudeme môcť stretávať. ”

Keď to povedala rozplakala sa. Jej otec totiž nechcel aby chodila stále preč z mesta. Síce sa stretli len tri krát stali sa dobrými priateľmi. Kým plakala Renÿë rýchlo napísal lístok na ktorom stálo, že mu bude chýbať, premenil sa a potichu odišiel preč. Keď si Lina prečítala krátky lístok vyskočila a kričala jeho meno : 

„Renÿë !!!  Renÿë !!! ”

Tretí krát to už nedokázala zakričať. Išla domov. Doma ešte chvíľu plakala, ale povedala si, že raz ho nájde. Toto vedomie ju upokojilo. Lina s Tyr už nechodievali skoro vôbec z mesta , lebo Linin otec sa oňu  bál a keď sa im občas podarilo odbehnúť na chvíľu k stromu, Renÿëho tam už nevideli... Neskôr sa prestali stretávať úplne, lebo s pribúdajúcim vekom pribudli aj povinnosti. Lina sa chcela stať vyslankyňou. Túžila síce byť dračím jazdcom, o ktorých už veľa počula. No povedala si, že je to hlúpe a prečo by si mal drak vo vajíčku vybrať práve ju ? O pár rokov na to zabudla a podujala sa študovať iné rasy pre prípad, že by sa jej podarilo splniť sen, stať sa vyslankyňou. Študovanie ju baví, a študuje ešte dnes, no chcela by ísť preč z Du Weldenvardenu. Pri študovaní aj čaruje. Naozaj jej to ide. Uplynulo pomerne dosť veľa času. Po Ellesmére nechodia len mladé elfky ale aj elfovia a Lina nie je jediná ktorá začína mať záujem aj o chlapcov. Ráno sa Lin zobudila a vydala sa na cvičisko. Aj keď nemala v pláne cvičiť zobrala svoj meč. Zašla medzi kríky a čakala. Nečakala dlho a prišiel ten na ktorého sa prišla pozrieť. Posledné dni nad tým dlhšie rozmýšľala. Rozhodla sa spraviť závažný krok. Vedela že je nezadaný aspoň zatiaľ a vedela aj to že sa nepáči len jej. ("Sibhir je...") a zdôrazňovala si v mysli aký je a prečo to všetko robí. Ani nedala pozor na hluk čo robí. Len sa strhla keď sa prudko otočila a zbadala tie ostro ľadovo-modré oči. Nevedela čo má robiť. Bola v rozpakoch.

„Lina.”

povedal a pozdravil ich rečou. Ona hanblivo odpovedala. Nastalo ticho.

„Nemáš chuť pridať sa k nám?”

prekvapene na neho pozrela, no hneď pritakala. Dlhšiu dobu bojovali viacerí elfovia každý sám za seba na cvičisku. Keď skončili vycítila Lina príležitosť a pribehla k Sibhovi. Už už sa chcela ozvať, no predbehol ju.

„Lin vždy po tréningu sa chodím prejsť do lesa. Nechcela by si ísť dnes so mnou?”

Linu táto otázka celkom dostala a mala čo robiť aby sa nezačala chichotať. Po chvíli odmlky povedala. „Samozrejme. Pôjdem veľmi rada.”

Sibh sa uškrnul.

„Výborne!”

Prešli poza lúčku a vydali sa do tmavšej časti lesa. Rozprávali sa a celkom nezáväzne sa bavili. Napokon prišli k pomerne veľkému rozkonárenému dubu. Na Linino prekvapenie,bol na ňom vyspievaný malý domčúrik.

„Sem chodím so svojimi myšlienkami.”

povedal elf keď videl ako sa naň Lin pozerá. Začali vyskakovať po vetvách až sa dostali k malej vstupnej plošinke. Sibh džentlmentsky otvoril Line dobné dvere. V nútri to bolo prekvapivo priestranné. Bolo tam niečo čo pripomýnalo jedáleň (dnešnú kuchyňu s obývačkou) a v druhej miestosti sa dalo sadnúť si na celkom veľkú pohovku. Sibh pokynul Line nech si sadne a doniesol jej... ...prekvapivo čerstvú pomarančovú šťavu. Bolo ticho a naskytlasa ďalšia dpbrá príležitosť pre Linu. Porozprávala mu čo cíti a vyznelo to o veľa úprimnejšie ako čakala. Zahanbene pozrela von z okna. Mikla sa teď pocítila jemný ale za to clkom nečakaný dotyk nohy o nohu. Otočila sa a mala pred sebou jeho tvár. Niečo povedal no ona nevnímala nič okrem jeho očí. Pomaly sa k nej nahýňal a už sa takmer dotkli perami keď zrazu započuli naliehavé kráľovské fanfári. Oznamovali nejaký útok na okrajovú oblasť Du Weldenvarden a volali elfov do boja. Smutne na Linu pozrel a pohladil ju po líci. Zotrel jej slzu a spolu zišli dole. Vysadli na krásneho bieleho koňa. Nevedno odkiaľ sa tam vzal. Objala ho okolo pása a vyrazili. Cesne pred Ellesmérou ju vysadil a stisol jej ruku. Od vtedy ubehlo niekoľko týždňou a Lina, ktorá zamlka túto časť svojej histórie hlboko do svojej mysle na Sibha celkom zabudla a vydala sa putovať po Du Weldenvarden...

 

 

RODINA

 

Matka-mŕtva. Zomrela pár hodín po pôrode.    

  (Matka, malá Lina a otec zachytený na fairthi tesne pred matkinou smrťou)

Otec-staral sa o ňu až do jej odchodu

Babka- do smrti ju milovala, no zomrela na následky hlbokého porezania. Nedokázala si to vyliečiť

Renÿë-mačkolak, je to jej veľmi dobrý kamarát.Má špocaté uši, lebo v žilách mu koluje ajelfská krv

Tyrkysa-Linina najlepšia priateľka. Volá ju iba Tyr.

Občas si spomenie aj na svoju prvú lásku Sibhira a rozmýšľa či ju ešte čaká.

 

 

SCHOPNOSTI

Lina vie pomerne dobre šermovať. Jej techniky boja spočívajú v tom, že sa nesnaží oklamať súpera. Vie prebiť nejedného elfa. Skúšala aj lukostreľbu, ale to jej moc nejde. Je to pre ňu smutné, lebo aj jej kamarátka vie dobre strieľať z luku a vedia to aj všetci elfovia. No Lina si na jej nešťastie nevybudovala dostatočnú záľubu v lukostreľbe. Nemá ju rada, lebo jej príde zvláštne, že vždy keď chce streliť musí si vybrať šíp, potom ho tam nasadiť a až potom vystreliť namiesto toho aby vytiahla meč z pošvy, ktorá nieje za chrbtom ale pri páse a jednoducho súperovi odseknúť hlavu alebo ho bodnúť. Lina si pri strieľaní oškrela šíp o ruku a nechcela si to dať vyliečiť, tak tam má jazvu. Vie naozaj výborne čarovať. Rada čaruje, pretože si myslí, že je dobré to vedieť a venuje sa tomu.

 

 

 

Lina vlastní meč, ktorý dostala od otca na narodeniny. Tento meč jej sedí a keby mala bojovať s iným musela by si naň najprv zvyknúť. Ďalej má Lina šatník, za ktorý sa nemusí hanbiť. Má v ňom hlavne zelené, modré šaty a kožuchy, no nájdu sa aj nohavice a tuniky. Nemá veľmi veľa topánok. Má iba dvoje k šatom, jazdecké čižmy, zimné boty a ešte dvoje také normálne. V jej šatníku je uložená skrinka, v ktorej má rôzne ozdoby do vlasov. Ďalej má aj brnenie, ktoré dostala ako darček a drevenú palicu, ktorú si berie keď ide mimo alebo na kraj mesta ako prípadnú oporu. Jej otec jej chcel dať aj luk, no odmietla keďže z neho nevie strieľať. Vlastní aj mešec s peniazmi. (1,2)Má aj svoju zvieraciu kamarátku, kobylku Dešen, ku ktorej má všetky jazdecké potreby. Má normálne sedlo (1,2) a jedno dámske sedlo. Rada nosí svoj obľúbený listový náramok. Posledné čo Lina má je hračka, ktorú jej kedysi dávno vyspievala jej babka.