Katrina Elizabeth

Meno: Jej prvé meno je Katrina, no má aj druhé, veľmi pôvabné meno Elizabeth, vďaka ktorému ju jej známi skrátene volali aj Eliza, Beth, Lizabeth, no nájde sa aj veľa ďalších odvodených prezývok, od tohto mena. Avšak niekedy sa predstavuje tak a niekedy zasa tak, i keď viac používa svoje prvé meno. Priezvisko neprezradzuje vôbec nikomu a dá sa povedať, že už nemá právo ho používať.

Titul: Je známa ako Kaarlakh'ka čo v jazyku víl znamená prekliata ale dá sa to taktiež preložiť ako víla s ťažkým osudom. Spoznať ju možno aj pod titulom Ikiraae čo znamená víla bez krídel. Medzi ľuďmi a aj elfami sa o nej hovorí ako o niekom šialenom, prahnúcom po krvi, kto ovláda umenie boju s nožmi a z tohto je spravených niekoľko príbehov, ktorými sa strašia zväčša malé deti.

Rasa: Víla

Vek: V Alagaësii žije už veľmi dlho a je považovaná za staršiu vílu, i keď o niečo mladšiu ako je sama kráľovná víl. Jej vek na nej nieje vidieť, vďaka jej mladej podobe.

Dátum narodenia: Tak ako jej vek nieje známy, no keby vám ho prezradila, určite by vás to prekvapilo alebo rovno vyviedlo z miery.

Jazyk: Vie hovoriť aj písať svojím rodný jazykom a taktiež ovláda ľudský a staroveký

Strana: Podľa nej samej na žiadnu stranu nepatrí a ani patriť nechce. Taktiež hovorí, že sa možno niekedy v budúcnosti rozhodne, no práve teraz je nezávislá a rozhodnúť sa v blízkej dobe neplánuje.

Náboženstvo: Verí v silu samej seba, keďže to je jediná vec na ktorú sa okrem svojho koňa môže spoliehať. Už dávno neverí v žiadnych bohov, pretože jej nepomohli, keď ich potrebovala a prosila ich o pomoc, nechali ju samú a vtedy stratila všetku vieru v bohov. Aj tak je to ale magická bytosť a hlboko v nej mágia prežíva, i keď je nemožné získať k nej prístup. Vie to a už sa s tým zmierila.

Podoba

Je to drobnejšia, zato krásna víla, ktorá vyzerá na približne šesťnásť rokov. I keď nieje veľmi vysoká, ale zasa ani nejako extra nízka, len prirodzene drobná, má dlhé nohy čo ju opticky zvyšuje.

Vyznačuje sa štíhlou postavou a bledou pokožkou na ktorej netróni ani jedno škaredé znamienko ale môže sa kde-tu objaviť nejaká modrina. Vaše oči občas spozorujú nejakú menšiu jazvičku, no skoro všetky z nich sú už staršie a tak sa už pomaly hoja. Čo sa týka jej obuvi, väčšinu času chodí bosá avšak nepohrdne ani otvorenou obuvou ako sú napríklad sandále a občas ju môžete zhliadnuť aj v balerínach.

Kedysi mala na chrbte silné, priesvitné krídla s ktorými dokázala vyletieť do úctihodných výšok. Ak sa ale dostali do styku s lúčmi svetla, priesvitnú farbu vystriedali dúhové farby a krídla pôsobia veselšie a omnoho krajšie. Avšak po tom čo sa stalo (viz. História) jej krídla vzali a ona bola dlhšiu dobu na pokraji zúfalstva. Na chrbte, približne pri lopatkách vytŕča z každej strany menší úlomok kedysi majestátneho krídla a tak zakrýva jazvu, ktorá by sa tam v inom prípade objavila. Jej krídla jej boli navždy vzaté. Malé kúsky krídla jej však nezabraňujú v tom, aby si obliekla čokoľvek, čo považuje za pohodlné. I keď krídlami už nemôže hýbať, keby jej niekto pozostatok  potiahol, zažila by veľmi bolestivé muky. Avšak ona toto tajomstvo s krídlami ukrýva a občas zájde aj do Du Wellenvarden. Väčšinou jej je jedno, že ju niekto odhalí a kľudne zájde aj medzi elfov a nemá problém zájsť ani za svojimi sestrami, i keď tam často nechodí, pretože jej to že veľmi nepríjemné. Napriek tomu z toho vyviazla oveľa lepšie ako jej rodina.

Aj keď už nemá svoje krídla, pohybuje sa elegantne a s takou ľahkosťou a ladnosťou, že pôsobí dojmom akoby sa vznášala pár centimetrov od zeme.

Má jemne zaguľatenú tvár na ktorej je malý nosík a plné ružovkasté pery, ktoré jej dodávajú nevinný dievčenský vzhľad. Trochu vyššie nad nosom sa nachádza pár veľkých, svetlomodrých očí farby čistého oceánu, po bokoch s trochou tmavomodrej až zelenkastej farby, orámované dlhými čiernymi riasami. Kúsok nad očami sa nachádza obočie, ktoré má farbu jej havraních vlasov. Celú tvár lemujú približne po prsia dlhé, husté vlasy sfarbené do odtieňov tej najtmavšej až uhlíkovej čiernej. Víla ich nosí väčšinou rozpustené, ozdobené rôznofarebnými kvetmi, čím pôsobí nevinným dojmom i keď nevinná ako ostatné víly už dávno nieje. Z vlasov občas zahliadnete vykúkajíce špičky uší, nepatrne sa podobajúce na elfské, avšak oveľa menšie a podľa nej aj krajšie a nenápadnejšie.

Ďalšie na čo sa chcem zamerať, je jej šatník. Po odrezaní krídeľ svoj šatník zúžila a vyhodila z neho polovicu vecí. Teraz už jej toho zostalo menej a väčšinou sú to veci s tmavšími farbami. Keď sa však v šatníku trochu pohrabete, nájdete aj prerobené vílie šaty rôznych farieb a strihov, ktoré si nechala a sama prešila podľa svojho vkusu. Čo však dokáže prekvapiť je to, že skoro všetky pochádzajú z jej dielne, keďže len ona sama si ich vie tak dobre upraviť, poprípade ušiť. Väčšina šiat i oblečenia je magicky poupravená, hlavne tá, ktorá jej odhaľuje chrbát. Vďaka mágii jej nie sú vidieť zbytky vytŕčajúcich krídel a tak môže spokojne chodiť s odhaleným chrbátom bez toho aby si niekto niečo všimol.

Jej poznávacím znakom je ďalej sýtočervený šál, ktorý nosí skoro všade. Viaže sa k nemu spomienka z detstva, keď dostala veľmi drahú látku od mamy a sama si ušila šál, s ktorým jej pomohla jej sestra. Len v nezvyčajných situáciách ju s ním nevidíte a je to jedna z vecí, ktorá jej pripomína detstvo. Jej ďalším poznávacím znakom je aj čierny plášť s kapucňou, ktorý ale nenosí až tak často, avšak obľúbila si ho a má k nemu nejaké zvláštne citové puto. Hlavne vďaka nemu sa pohybuje tak nepozorovateľne ale aj vďaka jej schopnostiam a skúsenostiam. A napokon, posledné, čo chcem povedať, je to, že so sebou všade nosí krátku dýku s ktorou sa naučila veľmi dobre, ba priam až vynikajúco bojovať a tiež nemôžem zabudnúť na vrhacie nože, ktoré ovláda takisto výborne ako dýku. Obidve zbrane máva za opaskom alebo ich má niekde, kde ich môže rýchlo a efektívne vytiahnuť, ak si to bude daná situácia žiadať.

Povaha

Pred odobratím jej krídel to bola milá, vždy s úsmevom na tvári. No ako už sama zistila, bola naivná ako to už u vílach je zvykom a taktiež bola veľmi neskúsená. Hlavná chyba bola však v tom, že sa poliehala na iných. Keď však stratila svoju pýchu, stal sa z nej niekto úplne iný. Odvtedy sa jej povaha rapídne zmenila. Predtým každý vedel, čo urobí, skôr ako to urobila, no teraz už je nepredvídateľná a nikto v nej nemôže čítať. Najavo už nedáva svoje pocity, iba ak chlad a opovrhovanie, ktorý v nej prebýva, možno ešte aroganciu a podobné pocity. V niektorých chvíľach dokáže byť neprekonateľné zatrpknutá, zlá, i nepríjemná, no môže sa objaviť aj jej krvilačná a sadistická, či morbídna časť povahy. Má chvíľky, kedy sa chová až šialene, možno až posadnuto, na tvári má vtedy veľký krvilačný úsmev. Stáva sa to väčšinou keď vidí väčšie množstvo krvi. V týchto chvíľach je najlepšie od nej utiecť kadeľahšie. Doteraz sa rada smeje a aj usmieva, no jej smiech sa zmenil tak ako jej osoba a teraz je skôr sarkastický ako nevinný. Občas sa však aj v nej zjaví nálada, kedy má chuť byť nevinná a keď už nevinnou byť nemôže, aspoň sa na ňu hrá. Jej "nevinnosť" kazí len perfektná pretvárka, majstrovské prevliekanie ta niekoho iného a to, že v každej situácii dokáže zakryť svoje pocity. No i keď sa povahovo zmenila, stále hlboko v jej vnútri prebýva štipka hravosti a jej nevinnej osobnosti, ktorú mala predtým, no tá sa nepreberá k životu, len občas preblesne a výjde z úkrytu, počom okamžite zasa zájde hlboko do útrob svojho bunkra. A keďže je víla, i keď zkazená a nepríjemná, občas ju dokáže potešiť sadenie alebo starostlivosť o zvieratá či rastliny, i keď im nemá problém ublížiť, zraniť ich alebo ich rovno zabiť. Taktiež má rada aj kreslenie, čítanie či šitie pri ktorom sa zabáva a v týchto troch činnostiach vyniká. Dlhé chvíle trávi aj tréningmi s nožmi. Po odrezaní krídel však stratila svoju lepšiu stránku a občas sa podobá duchovi bez tela, čomu nepomohla ani strata milovanej mágie. 

História

Ako jedna z veľa ďalších sa narodila v Kráľovstve víl, kde aj vyrastala. Bola to pokorná a poslušná mladá víla, ktorá sa už od skorého veku učila čarovať. Mágii ju viedli jej rodičia, ktorých milovala. Jej staršia sestra ju učila hovoriť starovekým jazykom, ktorý sa naučila keď vyšla za brány vílieho mesta, čo bolo ešte pred jej narodením. Samotnej Katrine však rodičia nepovolili chodiť preč, pod zámienkou nebezpečia a tak musela chvíľu pobudnúť so svojou rodinou. Občas sa cítila osamelo, no po čase si na to zvykla. Jej sestra znova odišla a po pár rokoch, počas ktorých sa Katrina vzdelávala, sa aj vrátila. Tentoraz však neprišla sama ale s vílím mužom. Daný muž u nich chvíľu býval, i keď rodičia sa hnevali. Neskúsená a naivná víla však nechápala prečo a nepochopila to ani potom, čo počula ako sa jej sestra hádala s rodičmi a hovorila o tom, že ho miluje. Takto prešiel rok až sa nakoniec Katrina aj spoločne s rodičmi dozvedela, že si ho jej sestra chce zobrať a žiť s ním, čo sa rodičom samozrejme nepáčilo, keďže chceli, aby sa zosobášila s niekým úplne rozdielnym. Po pár dňoch a dlhých hádkach prišiel slávny deň. Jej sestra sa práve mala vydávať a mladá Katrina práve oslavovala narodeniny.

Jej sestra stála v bielych vzdušných šatách pred mužom ktorého milovala a nechala ho aby jej niečo šepkal do ucha. Usmievala sa a pozerala sa naňho s radosťou a malými ohníčkami v očiach. Bola až po uši zamilovaná a bolo to na nej zreteľne poznať, zatiaľ čo na tom neznámom mužovi vôbec nie. Vtedy sa však niečo stalo a zrazu neďaleko od nich s hlasným buchnutím dopadla veľká žiarivá guľa. Strom ktorý stál tesne pri nej padol a začal horieť. Po pár sekundách dopadla ďalšia guľa a začala horieť aj tráva na zemi až sa chytili aj stromy naokolo a domy víl. Mladá víla so strachom v očiach pozrela na svoju sestru. Tá však ležala na zemi a s červenými rukami si stískala brucho v obrovskej bolestivej agónii. Jej šaty už neboli snehobiele, boli zafarbené šarlátovou a na miestach až sýtočervenou farbou, ktorá bola všade naokolo. Katrina sa k nej rozbehla, no niečie ruky ju chytili a zadržali ju. Skúšala kričať, no neznámy jej zapchal ústa a ťahal ju preč. Hľadela na svoju umierajúcu sestru, ktorá na ňu so smútkom v očiach pozerala. Niečo hovorila chrapľavým tichým hlasom, no Katrina jej nerozumela a tak len smutne vytriešťala svoje veľké oči. Videla aj svojich milovaných rodičov, ktorí s niekým bojovali, nevedela však rozoznať, kto tí dotyční boli. Plakala a pozerala na to, ako jej známi, kamaráti a rodina umierajú. Prepadávala sa stále nižšie a pokúšala sa brániť svojim silným pocitom. Nakoniec sa však bolesť tak znásobila, že sa jej mohla len oddať a čakať, kedy sa táto nočná mora skončí. Niekto ju napokon z tej nepretržitej bolesti vykúpil a omráčil ju. Keď sa znova zobudila, pocítila ako na ňu zasa doľahli všetky tie pocity. Cítila ako k nej naťahujú ruky a pomaly sa k nej približujú až jej chytajú krk a neúprosne ju dusia. Vtedy k nej však pristúpil jeden muž. Uvedomila si, že je v malej kamennej miestnosti a sedí na ľadovej zemi, rukami spútanými k stene, o ktorú sa opierala krídlami na chrbte. Na líci pocítila štipľavú bolesť a pred očami sa jej zahmlilo. Po chvíli sa však jej zrak zaostril a ona pred sebou uvidela známu tvár. So škodoradostným úsmevom sa na ňu pozeral muž, ktorý si mal zobrať jej sestru. Vydesene naňho pozrela a on sa len zlomyseľne a desivo zároveň zasmial. Trochu sa strhla, keď chytil jej tvár studenými rukami a prinútil ju pozrieť do jeho krutých očí.

Potom odišiel a pár dní sa nevrátil. Nechal ju hladovať. Po pár dlhých strašideľných dňoch sa znova objavil v jej cele.

Pýtal sa jej veľa otázok, no ona vedela odpovedať len na pár z nich. Jemu to však nestačilo a tak ju za každú nezodpovedanú otázku trestal. Takto to pokračovalo niekoľko rokov.

Raz jej však dal dole putá a povedal: "Ak nás dostaneš do Ellesméry, pustíme ťa". So smútkom v očiach naňho pozrela a pokývala hlavou.

"Je mi to ľúto, no nedostanem vás tam,"zašepkala a kusla sa do pery. Nebolo jej ľúto, že ich tam nedostane, keďže vedela, že sú schopní zlých vecí. Bolo jej ľúto len toho, že zasa neprávom za svoju nevedomosť dostane ďaľší bolestivý trest.

"A to už prečo ?!"zvýšil hlas a s červenou tvárou na ňu pozrel.

"Nikdy som tam nebola,"zašepkala zahanbene. Nestihla ani dopovedať poslednú slabiku a už ležala na zemi a na tvári sa jej tvorila ďalšia modrofialová modrina. Spýtal sa jej ešte pár otázok ohľadne lesa, no na nič ďalšie už odpovedať nevedela. Vedela čo príde. Ďalšia podliatina a ešte väčšia bolesť. No nič z toho neprišlo. Len na ňu s ďalším krutým úsmevom pozrel. Zdvihla hlavu aby sa mu zahľadela do očí, no skôr ako to stihla urobiť uvidela päsť blížiacu sa k jej tvári. Potom už ju obklopila len temnota a jej vlastná psychická bolesť. Bála sa, hrozne sa bála, no to ešte nevedela, čo sa jej stane...

"Je čas vstávať, Šípková Ruženka,"zasmial sa hlas, ktorý počúvala neustále po celý rok.

Vydesene otvorila oči ale potom ich musela znova zatvoriť, keďže na ňu zhora svietilo silné svetlo.

Znova otvorila oči a ucítila ako ju niečie ruky otočili bruchom dole.

"Urobíme ti menšie úpravy,"vypočula si chladnokrvný smiech a okamžite si uvedomila, že sa jej to nepáči. Skúsila pohnúť nohami aj rukami, no spôsobila si len ďalšie bolesti a väčšie rany do zápestí.

"Pustite ma !"vykríkla vydesene a pokračovala v mixovaní pút. Vôbec jej to však nepomohlo len sama sebe spôsobila ďalšiu bolesť.

Nejaké ruky jej chytili poddajné krídlo a niečo začali robiť. Bolelo to, no nevydala ani hláska kvôli príšernému zmäteniu a šoku. Zrazu pocítila príšernú bolesť taktiež vychádzajúcu z krídla. Bolo to oveľa horšie ako nejaká prachobyčajná facka. Miestnosťou sa ozval jej mučivý výkrik a po nich nasledovali ďalšie, keďže v tom, čo daný robil, neprestával.

Kričala, prosila o milosť a mixovala putami len aby sa zachránila, no nič nepomohlo. Bolo to oveľa horšie ako to, čo zažila celý svoj krátky život. Bola to pomalá, príšerná bolesť, horšia akoby ju niekto dral z kože. Nakoniec však stíchla a nechala, aby jej slané slzy zaliali jej mladú detskú tvár.

Zatvorila oči a čakala na smrť. Tá však neprišla. Prebrala sa skôr ako si to stihla uvedomiť. Prvé čo ucítila bola tá istá bolesť, ktorú jej spôsobil ten hrozný človek. Keď si konečne sadla, uvedomila si, že je pri nejakom jazere, ďaleko od civilizácie. Pozrela okolo, no nikoho nevidela a tak sa preplatila k jazeru. Po asi desiatich minútach sa jej podarilo postaviť na chudé nohy. Pozrela na svoj odraz vo vode a napadlo ju, že to využije a zistí, čo ju tak ukrutne bolí na chrbte, pri každom pohybe. Otočila sa chrbtom k vode, no tak aby do nej stále videla. Vyhrnula látku, ktorú mala na sebe a pozrela na odraz. To čo jej modré oči uvideli, sa nedalo opísať slovami. Podlomili sa jej kolená a s hlasným buchnutím dopadla na kamenistú zem. Jej zničený výkrik vykĺzol z ružovkastých pier. Ešte raz sa so zaťatými zubami postavila na roztrasené nohy a pozrela do vody na svoje krídla. Už to vlastne neboli krídla. Boli to len dva menšie farebné úlomky na jej chrbte pri lopatkách. Do očí sa jej nahrnuli slzy, no zakázala si plakať. Bola zničená, no nielen fyzicky ale aj psychicky. Nemohla uveriť tomu, čo tam videla. Jej krásne, majestátne krídla sú preč. Už nikdy si nezalieta. Pocítila ako jej jediná osamelá slza utiekla z oka a pomaly tiekla po líci až napokon dopadla na zem a tam sa stratila v kamenistej pôde.

To bolo posledný krát čo plakala. Potom už neplakala, len chcela byť sama a zúfalo blúdiť po svete. Hľadala muža, ktorý jej to urobil. Naučila sa bojovať s dýkou aby sa aspoň trochu vedela brániť. Musela sa vyrovnávať so svojimi pocitmi a s osamelosťou, no bola odhodlaná zabiť toho príšerného muža, ktorý podviedol ju a jej rodinu. Vedela, že sa zmenila a taktisto to cítila, no vôbec ju to nezaujímalo a spaľovala ju túžba pomstiť sa. Nakoniec po dlhšom čase toho príšerného muža bez svedomia našla a aj zabila, no zistila, že jej to nepomohlo. Už pochopila, že jej to krídla nevráti.  Vrátila sa k čarom a chcela pokračovať v samoučbe. Prekazilo jej to ale zistenie, že po odobratí krídel z nej celá doterajšia mágia vyprchala. Avšak zistila, že si o to viac rozumie s rastlinami a zvieratami, i keď už bez využívania mysli. O niečo sa jej zlepšil zrak a všetky zmyslové orgány. Teraz už smutná nieje, no je chladná a nieje taká ako bývala predtým - veselá a bezstarostná. To však nič nemení na tom, že chce svoje krídla späť. Ako už ale zistila, tie sa jej už nikdy nevrátia. Nakoniec sa vyrovnala so svojimi pocitmi. Teraz sa len potuľuje po Alagaësii a hľadá niečo, čím sa zabaví.

Herná história

Feo, Feon, Leo alebo Leif?

Bol večer a vonku panovalo prítmie. Víla si v úplnom tichu kreslila na papier. Nakoniec ale niekto prišiel. Bol to elf, dosť nepríjemný, nesprával sa milo a elfská etiketa mu asi nič nehovorila. Katrina sa s ním chvíľu doťahovala a hrala sa na elfku, ktorá bola okúzlená jeho šarmom. Nejaký šarm aj mať mohol, no Katrina ho nespozorovala. Nakoniec bola nepríjemnosť opätovaná. Keď sa ho s úškrnom spýtala na meno, povedal jej, že sa volá Feo, o pár sekúnd to ale zmenil na Feona. Už vtedy mu neverila, no ozajstná nedôvera prišla, keď sa pomýlil a namiesto Feo alebo Feon povedl Leo. Po pár minútach trápneho ticha prezradil, že sa volá Leif a že jej svoje meno nechcel prezradiť, pretože jej neveril. dosť dlhú chvíľu mu neverila a bolo to oprávnené, keďže jeho meno sa nezačínalo na F ani L. "Moje celá meno je Daeron erssa de Raen."povedal. Konečne mu uverila a rozlúčila sa s prísľubom, že sa ešte musa stretnúť. Celkovo sa stretli trikrát. Katrina vtedy ale ešte netušila, že pri dohovorenom stretnutí, kedy musela súrne odísť ho videla predposlednýkrát. Vlastne, možno nie tak celkom...

Urgalka v Ellesmére

Cez jedno poobedie, kedy Katrina trénovala na cvičisku v prezlečení elfky stretla a následne sa aj spoznala s Vraggou, urgalkou, ktorá bola práve v Lesoch, čo už samo o sebe bolo dosť zvláštne. Veci sa vyvŕbili tak, že k tomu Vragga spoznala aj Daera a zistila, že sa Daer a Katrina už poznajú. Nakoniec sa všetci traja rozdelili a išli vlastnou cestou, dokým Katrina nestretla urgalku znovu. Bolo to v Ellemére, hlavnom meste elfov, no ďalej od samotného centra mesta. Len pár minút na to sa tam objavila aj blonďavá elfka s arogantným správaním. Príliš tieto dve rozdielne bytosti vyprovokovala a oni sa rozhodli, že s ňou budú bojovať. Navzájom si pomáhali, až dokým sa čiernovláska v strede boja nerozhodla odísť. Zdúchla a nechala urgalku na boj samu. Doteraz nevie, čo sa potom stalo, no vôbec ju to nezaujímalo, keďže vie, že sa o seba Vragga vie postarať a nedôležitá elfka je už pravdepodobne mŕtva, čo bola pravda.

Mŕtvy Daer a naivná elfka, čo viac si priať?

Hneď odtiaľ išla víla do Osilonu, aby si utriedila všetky svoje myšlienky. Stretla tam červenovlasú elfku. Pripadala jej príliš mladá a naivná, no elfka nebrala ohľad na to, ako sa Katrina správa a putovala s ňou do Kirtanu, kde si Katrina potrebovala vybaviť pár vecí. Keď tam však dorazili, všetky víline plány sa zmenili, akonáhle ho uvidela. Na tvári mal pokojný výraz, no aj tak ju to vykoľajilo. Jeho pokožka nabrala mŕtvolne bledý nádych. Už mu nebilo srdce, v jeho žilách neprúdila krv. V tej chvíli sa s tým nevedela vyrovnať. Jeho telo bolo zmrazené v ľade. A pritom dúfala, že sa ešte stretnú. No Daer bol mŕtvy a ona nemohla urobiť nič, ako by tomu zabránila. Bola príliš vykoľajená a svoj hnev, frustráciu aj jemný smútok si vybila na tej elfke, ktorá tam bola s ňou. Nakoniec sa jej pod nátlakom ospravedlila za svoje správanie a odišla s prísľubom, že jej to pri ich budúcom stretnutí vynahradí tak, že ju niečo naučí. Daer bol nenávratne preč a aj jej šanca sa s niekým porozprávať. S niekým, kto nebol ako ostatní elfovia...

Schopnosti

Katrina je jednou z mála víl, ktoré prišli o krídla. To poznačilo nielen jej povahu, celkové duševn rozpoloženie a z väčšej časti aj vzhľad ale aj schopnosti. Keďže prišla o mágiu, musela nájsť iný obor, v ktorom bude vynikať. Ako povedalo veľa z jej blízkych, na mágiu bola prirodzeným talentom, no všetko sa zmenilo. Pár rokov po tom, čo sa všetko zbehlo našla táto víla novú "zábavu" a takisto objavila svoj vlastný štýl boja, ktorý jej dokonale sadol. Sprvu jej hádzanie dýkami a nožmi vyzeralo nevinne a nevyzeralo to tak, že túto schopnosť dokáže pokoriť. Dievča sa však zaťalo a začalo viac trénovať. Získalo z hľadiska rasy veľmi až nadmerne dobrú kondíciu. Jediné, čo jej v pokorení schopností zavadzalo a dalo sa brať ako dlhodobá prekážka, bol malý vzrast a príliš malá sila. Svoju výšku ale vykompenzovala silou a presnosťou, ktorú získala za roky cviku, no i praxe. Jej sprvu nevinný štýl boja nabral väčšie rozmery. Teraz už vyzeral elegantnejšie, no dala sa tam badať aj presnosť, sila a rýchlosť zamiešaná s niečím ešte väčším. Keď niekto spozoruje jej štýl, nemôže si byť istý, či si z neho krehko vyzerajúce dievča robí srandu alebo to myslí vážne. Keď však vyberie jednen z nožov a natiahne ruku, dotyčný, ktorý je či už v diaľke alebo v jej blízkosti, by si mal dať pozor. Je presnejšia a silnejšia viac, ako sa môže zdať.

Čo sa týka jej ostatných schopností, naučila sa žiť v prírode. Sama, bez kohokoľvek prítomnosti a pomoci. To však nie je hlavná vec, ktorou môže v schopnostiach zaujať. Naučila sa splývať s davom. Či už s elfami alebo ľuďmi. Dokáže napodobniť ich reč, vzhľad, gestikuláciu, správanie a všetko, čo s tým súvisí. Keď je v Lesoch, väčšinou hrá elfku a keď je v Kráľovstve, dokáže zaujať pozíciu ľudskej ženy. Vďaka tomu ju nikto neupodozrieva a všetci si myslia, že je taká istá ako oni sami. Oni však nevedia, aká je skutočná pravda a to ju niekedy dokáže neskutočne nahnevať i keď to na sebe nedá znať.

Túto schopnosť si osvojila hlavne kvôli tomu, že často klame alebo sa tvári, že je niekto iný. O schopnosti skrývania pocitov nehovoriac. Keby s ňou niekto vydržal dlhšie, zistil by, že práve tieto schopnosti používa denne a vôbec sa za to nehanbí.

Na list schopností by sa dalo pripísať šplhanie po stromoch, plávanie a beh, no stále je tam veľa detailov a drobností, ktoré by sa na týchto schopnostiach dali vylepšiť. Šplhanie má veľmi rada a na stromoch sa dokáže pohybovať tak ticho ako aj na obyčajnej zemi. Na list všetkých jej schopností by sa dalo zapísať aj šitie. Už si vlastne ani sama nepamätá, kedy, kde a ako sa to naučila Hlavné je, že dokáže ušiť niečo ľahké, no i ťažšie veci, ktoré si vyžiadajú oveľa viac času. Väčšinou však len upravuje a pretvára, či už šaty, tuniky alebo iné kusy oblečenia. 

Vie aj kresliť a už to aj veľakrát potvrdila. Touto schopnosťou sa ale nechváli, vlastne len málokto vie, že vlastne niekedy niečo nakreslila a že to vlastne bolo pekné viac ako by sa očakávalo. Kreslí výhradne pre radosť a aj to len v období, kedy ju nič iné nebaví a už vlastne ani nevie, čo si počať aby zastavila nudu.

Dlhší čas už číta knihy. Je jej jedno, v akom jazyku sú napísané. Akoby ľudský, staroveký, no aj vílí jazyk boli to isté a jej bolo vlastne jedno, v ktorom bude čítať, písať či hovoriť. Akoby sa všetky líšili len malými, príšerne malými detailami, ktoré každý hneď prehliadne.

Môžeme si takisto domyslieť, že vie jazdiť na koni. Táto schopnosť za ňou prišla takzvane sama, keďže Kasara, svojho dlhoročného spoločníka, stretla len náhodou a naučila sa na ňom jazdiť sama, čo bolo dosť obtiažne, no ich vzťah to len posilnilo.

Do tejto kolónky patria aj iné schopnosti, no tieto sú asi tie najzaujímavejšie a najdôležitejšie.

Boj s dýkami, či vrhacími nožmi: 3/7 (týka sa to vrhania, no aj boja celkovo)

Šerm: 0/7

Šitie: 3/7

Klamanie: 3/7

Jazda na koni: 3/7

Rodina

Všetkých zabili, keď jej sestra do lesa priviedla vílieho muža. Ten s niečou pomocou podpálil les a zabil veľa zvierat, no aj elfov a víl. Z jej rodiny nakoniec zostala len ona, no aj ona na tom neskončila najlepšie.

Kôň Kasar

Jej jediným spoločníkom je jej kôň Kasar, ktorého si ochočila keď raz oddychovala neďaleko Du Wellenvardenských lesov. Kôň má bielu farbu len občas prerušenú šedými až čiernymi fliačikmi. Okamžite si s ním padla do oka a potešila sa, i keď vedela, že sa s ním v myšlienkach nepozhovára. No napriek tomu ho má veľmi rada a necíti sa tak osamelo ako kedysi. 

Majetok

- dýka aj s puzrom

-niekoľko vrhacích nožov, ktoré si takisto dáva do puzdra

- sýtočervený šál

- mešec s peniazmi

- veľa šiat, rôzne oblečenie a samozrejme obuv

- niekoľko šperkov

- tmavý plášť s kapucňou, ktorý si obľúbila

- pár zvitkov a kníh

- sedlo a oťaže na koňa

- kôň Kasar, ktorý ju sprevádza na cestách

- menší skicár s ktorým má aj potreby na kreslenie

- v jej majetku sa taktiež nachádzajú aj základné veci na prežitie v prírode

- vlastné názory a slobodu

Okrem týchto vecí vlastní samozrejme aj rôzne iné, ktoré ale niesú také dôležité