Meno: Arissa

Prívlastok: Múdra

Typ postavy: mechanická, som novic

Rasa: človek

Pohlavie: pôvabná žena

Dátum narodenia: 3245 (21 rokov)

Náboženstvo: nikdy nebola vychovaná k nejakej viere, preto verí sama sebe, svojmu úsudku a rozhodnutiu

Jazyky: surdština, základy Centrálneho dialektu

Povolanie: koniarka na Aberonskom hrade

Popis postavy

Telesná stránka

Alissa má štíhlu postavu. Jej ebenovo čierne vlasy, na ktoré je právom hrdá, jej siahajú po zadok. Má ich husté, lesklé a občas pripomínajú havranie hniezdo. Alissa je vyššia, ale za to sa od ostatných líši svalnatými a pevnými rukami, ktoré češú a tíšia vyplašené kone. Alissa sa môže popýšiť aj peknou tvárou. Ružové líca, výrazné lícne kosti, malý nos a plné vytvarované pery. Gaštanovohnedé oči, ktoré sa na svet dívajú vždy s radosťou a bázňou, majú svoje čaro. Z jej tváre ide vážnosť a sústredenosť. Preto je tak nezvyčajná. Alissinina mama vždy hovorieva, že nemôže byť tak krásna len tak prenič-zanič. Aj z jej kroku a ladných pohybov je isté, že je to dáma, aj keď nie celkom pravá, na správnom mieste!

Štýl obliekania

Alissa je nenáročná, čo sa týka obliekania. Má rázne jednoduchý štýl. Keďže trávi mnoho času pri koňoch, často  na nej vidieť jemné kožené nohavice s taktiež koženým opaskom. Alissa, žije z nariadenia kráľa o poddaných  v zámku, má vo svojej zbierke dve ľahké šaty. Sú biele a tmavomodré až dymové, a jedným slovom povedané, sú jednoduché...Alissa nie je typ ženy, ktorý by nejak moc dbal o svoj výzor. Nevlastní žiadne prstene, perly, korunky a čelenky, ani žiadne čačky, ktoré majú dámy vo vyššej spoločnosti. Dvorné dámy však darovali Alisse náhrdelník s malým diamantíkom. Ten si dáva na krk len pri vzácnych príležitostiach. Nohy, ktoré by za normálnych okolností boli bosé, sú v kožených vysokých jazdeckých čižmách a drevákoch ako doma.

Alissa vlastní ebenový luk, a puzdro na šípy. Luk nosí na chrbáte. Každý poddaný na hrade, musel mať nejakú zbraň, ktorou by sa mohol brániť, keď by prišli lupiči, prípadne niečo horšie. Keďže Alissa býva v komore rovno vedľa stajní, nemusí nosiť žiadny batoh.

Charakter postavy

Medzi poddanými v Aberonskom hrade sa šušká, že Arissa sa ani raz neusmiala. Že je skoro stále ticho, je vážna a nemá ani kúsok citov. Alissa tieto okováračky nechtiac vypočula a rozhodla sa, že taká i naďalej zostane. Alissa sa cíti byťnejakým spôsobom ohrozená, keď by začala byť k ľudom otvorená a jemná. Dôveruje výhradne len svojim rodičom a koňovi, medzi ktorým si v stajni šušká všetky svoje tajomstvá.

Maska

Je vážna a všetko myslí rovnako smrteľne vážne. Vie vynikajúco skryť svoje pocity. Z jej slov číha až chladnokrvnosť. Javí sa ako nepríjemná a až chladná osoba. Nemôžeme jej to mať za zlé. Alissa vyrastala v ťažkom prostredí, a to, že keď sa ako 15-ročná presťahovala s rodinou do Aberonského zámku, život sa jej zmenil...Ona vlastne ani nevedela, ako sa má v cudzej spoločnosti správať. Jediná chybyčka na jej nepriestreľnej maske sú oči. Krásne a s jemnými iskričkami pochopenia, ba aj radosti. Jediná chybyčka...

Tvár

V skutočnosti Alissa pod maskou utajených pocitov skrýva zraniteľnú, jemnú, nežnú a milú tvár. Pred ľuďmi, (a zvieratami), ktorých veľmi dobre pozná, si masku pokojne dáva dole a vie prejaviť všetky svoje dobré pocity. Vie sa dlho hádať, vie milovať vrúcnou láskou, vie sa smiať krásnym zvonivým hlasom, vie plakať...ale hlavne vie. Ak dáme Alissininu masku dole, zasiahne nás prúd pocitov a myšlienok, ktoré skrýva. Avšak, Alissa pod maskou tiež nie je najväčší anjel...Je strašne tvrdohlavá a urputne si stojí za svojím. To sa niekedy nemusí vyplatiť...

Duša

Arissa miluje knihy a ich čítanie. Každý poddaný v Aberonskom zámku musel povinne vedieť aspoň čítať. Pracuje ako koniarka, čiže si niekedy nechtiac  vypočuje chýry a zvesti o divosoch a rebeloch Vardenov alebo o elfoch žijúcich v divých lesoch. Jej kráľ, kráľ Surdy Orinn tajne pomáhal Vardenom. Arissa to moc neodsudzovala, aj ked je dosť kritická. Kráľ má vlastnú hlavu a svoj úsudok. Arissa rada počúvala v stajni hudbu bardov, ktorý spievali kráľovi a dvoranom o dávnych hrdinoch a tragédiách.

História

-Ťažký pôrod-

,,Zavolajte Kadioru!“ kričal manžel tej ženy na posteli. Ženinu krásnu tvár každú chvíľu pretínali vlny bolesti, o čom dosvedčovali mnohé zúfalé a stonajúce grimasy. Jej manžel, muž menom Talos sedel vedľa nej a stále dookola opakoval: ,,Zavolajte ju! Moja žena!! Rodí!“, kričal. Dvere miestnosti boli otvorené, a tak žena, ktorá práve zadychčaná dobehla, nemusela klopať. Okamžite prišla ku žene na posteli a povedala: ,,Lotosso , chod preč. Nechcem, aby si tu bol. Musí to zvládnuť sama.“ Muž sa zatváril tak smutne, že by to rozplakalo aj anjela ale veľmi pomaly kráčal smerom k dverám. Ked dvere zatváral, pozrel sa na ženu Kadioru a na svoju ženu, ktorá sa zvíjala v bolestiach a rýchlo povedal: ,,Nenechaj ich umrieť!“. Hneď potom zabuchol dvere. Postavil sa pred dvere a čakal. Stále mal ruku na kľučke. Vždy, ked sa z dverí ozval výkrik jeho milovanej ženy, zrýchlil sa mu tep a jeh ruka na kľučke sa prudko mykla. Jeho žena bola mladá. Vzali sa pred rokom a sľúbili si, že sa budú stále milovať a ctiť si jeden druhého. Miloval ju, a nevedel si predstaviť, čo by urobil, keby ju teraz stratil. A čo to dieťa? Aj ono má právo na život.

V takejto situácii myslíme na najhoršie veci a hľadáme, čo by bolo možno lepšie: stratiťmilovanú ženu, alebo vysnené dieťa.

Výkriky sa rozliehali po celom dome a Lotosso bol naozaj zúfalý. Čo keď sa stane   to či ono...tápal v mysli.

K výkrikom sa pridal i plačúci rev. Muž vedel komu patrí ten rev a plač. Jeho dieťtku. Prudko otvoril dvere. Vstúpil a na posteli ležala jeho milá žena, úplne spotená ale so šťastným výrazom v tvári a v rukách držala akísi uzlík, ktorý vydával tie strašné zvuky a ktorý sa každú chvíľu krútil a mrvil. Bolo to jeho dieťatko. Na jeho tvári sa zjavil široký úsmev. Bolo to dievčatko, a bol to veľmi ťažký pôrod, mohli zomrieť obe, ako zistil od Kadiory.  Vrúcne jej poďakoval za všetku tú snahu o ich záchranu  a sadol si vedľa svojej ubolenej ženy a prežíval radosť spolu s ňou.

-Začiatok-

,,Otecko, čo je toto??“ spýtala sa Arissa otca. Kôň, ktorý stál vedľa nej frčal a cmúľal jej havranočierne vlásky. Arissin otec Talos bol koniar, a aj jeho otec predtým ním bol. Bola to už taká rodinná tradícia. Arissa mala už päťrokov, čo znamenalo, že by už mohla vidieť koňa.

,,To je koník. Ak sa o neho budeš dobre starať, bude ťa poslúchať a bude ťa mať rád.“ Hovoril jej otec Lotosso.

,,Aj ja chcem tata, aj ja chcem.“ Hovorilo dievčatko a pobehovalo okolo hnedého koňa, ktorý ju pozoroval svojimi hlbokými očami.

Nachádzali sa v stajni vedľa ich skromného domu. Niekto zaklopal na drevené dvierka stajne a vošiel. Bola to Arissinina mama Illovos. Hneď ako vstúpila, Lotosso (otec) bežal a Illovos sa rozbehla k nemu. Padli si do náručia, a s pobavením sledovali Arissu, ktorá na malých nožičkách bežala smerom k nim. Kôň, ktorého doteraz hladila, sa díval na nich. Bola to veľká a šťastná rodina.

,,Zavolala som vás kvôli niečomu inému. Už som stihla dovariť polievku z toho králika, ktorého doniesol tvoj brat Peris. Okrem tých vinohradov zvláda aj loviť. Poďte, čaká nás pri stole.“ Illovisa vstala, a tým sa vyslobodila z mužovho vrelého objatia. Lotosso zovrel malú rúčku svojej dcéry a kráčal za Illovisou. Arissa ho nasledovala, ale ešte stále sa pozerala za seba. Na koňa. Hneď čo sa drevené dvierka zatvorili, Arissu zaujalo už niečo iné, ale kôň ešte dlho hľadel na dvierka, ktorými odišlo to milé dieťa.

-Kráľovské povýšenie-

,,Prr!“ hovorila Arissa bielemu koňovi, ktorého mala utíšiť. Pri každom podarenom priblížení ku splašenému koňovi ľudia kričali. Musí to zvládnuť, inak nedostane to miesto pri kráľovských koniaroch. Opatrne sa dostávala čoraz bližšie ku koňovi. Ten sa zdvihol na zadné a zaerdžal. Arissu to ale nevyviedlo z miery a už bola pri koňovi na dosah ruky. Kôň sa trocha ukľudnil, a Arissa prišla ešte bližšie. Vlasy jej odletovali zo spoteného čela, pretože bola už tak blízko, že kôň na ňu dýchal. Zdvihla ruku, a pohladila ho po pysku. Dívala sa do jeho očí, a hladkala ho. Kôň ešte raz frkol, a už sa viac nebránil. Ľudia nadšene tlieskali a Arissa i naďalej upokojujúco hladkala koňa.

Tieto ,preteky“ sa konali raz za päť rokov pre koniarov, ktorí by radi skúsili šťastie v Aberonskom zámku po boku kráľa.

Alissa sa uklonila smerom ku kráľovi, a odišla na si sadnúť na svoje miesto.  Sledovala ostatných zúčastnených. Všetci tu boli starší než ona, a Arissa mala pätnásť rokov.  Nakoniec sa kráľ slávnostne postavil a povedal: ,,Vzhľadom na to, že tento rok nám odišiel jeden z najlepších koniarov na zámku, boli sme nútení tieto preteky, rozhodol som sa, že tu privítame niekoho mladého, a niekoho, u koho uvidíme veľký talent. Prosím, Arissa Múdra, predstúp!“

Arissa na neho pozrela svojimi hnedými očami plnými prekvapenia, a pobrala sa na menšie pódium, kde sa oceňoval víťaz. Roztrasene stúpala po drevených schodíkov ku samotnému kráľovi. Zdal sa jej byť celkom pekný, aj keď, samozrejme na manželstvo s kráľom nemohla uvažovať. Unáhlene sa poklonila a čakala, čo urobí kráľ. Ten jej podal ruku a odovzdal jej malý zvitok.

,,Odteraz, ty aj tvoja rodina budete bývať v zámku pri kráľovských stajniach. Od úsvitu začínaš.“ povedal a rozpustil dav. Arissa tam len nemo stála, neschopná povedať čo i len slovko.

-Dar-

Arissa sa nakoniec presťahovala do zámku. Prvé dni boli náročné, ale potom si už pomaly začala zvykať. Jej predchádzajúci domov však nikdy skutočne neopustila. Chodila tam na návštevu svojich starých vecí, a spomínala na časy v tom domčeku. Lenže, život išiel ďalej, a Arissa bola už 19 ročná. V zámku pracovala už štyri roky, čo bol pre ňu neuveriteľný čas. Čas strávený s koňmi, pri koňoch a čas učiť sa čítať. Jej otec sa stal hneď po tom, čo sa prisťahovali do zámku, najvyšším koniarom. Matka pracovala a starala sa o hospodárenie zámku, čiže pracovala pri zvieratách a starala sa o ne. KráľOrinn bol s touto malou rodinou veľmi spokojný. Raz si dal Arissu zavolať do svojej siene, a Arissa, plná celkom veľkej radosti hneď tam išla. Čakalo ju veľmi dojemné a milé prekvapenie. Kráľ Orinn povedal, že je veľmi spokojný z jej prácov a s prácov jej rodičov, a daruje jej za to koňa, ktorého si môže sama vybrať. Arissa od šťastia nevedela ani ústa otvoriť, len poďakovala, a bežala tú radostnú novinu oznámiť svojej matke a otcovi. I tí boli prekvapení, a spoločne išli do stajní. Tam, si Alissa vybrala nádherného koňa, ktorého mala vo vlastnej stajni. Nazvala ho Talos. Už dlhšie ho poznala. Každý večer trávila so svojím koňom. Nikdy ich nič nerozdelí, ani nerozdelilo...

Krátko po tomto milom dare prišla náhla pohorma. Kráľ Kráľovstva, najobávanejšia osoba v celučičkej Alagaesii zaútočil na Surdu, a krátko na to aj na Aberon. Kráľ Galbatorix poddaných moc neriešil, a tak Arissa smela zostať na zámku. Bola smutná, pretože kráľa Orinna mala veľmi rada. Zomrel Galbatorixovou rukou. I jej strýko Peris, ktorý bol vinohradník, mohol nadalej pracovať. Jeho vína sa stali najlepšie v celej už rozpadnutej ,,Surde", a jeho víno mohol ochutnať aj muž, ktorého zrak sa upiera na krajinu, ktorej kedysi vládol múdry kráľ Orinn...

Rodina

Alissinina mama Illovos je veľmi milá a dobrá duša, ktorá sa stará stará o hospodárstvo v Aberone. Dojí kozy a ovce, a iné činnosti ktoré treba vedieťna gazdovskom dvore.

Otec Lotosso je najvyšší koniar v zámku. Lotosso je tiež milý a je hlavne milujúci otec.

A je tu ešte ujo Peris, ktorý vlastní veľké vinohrady pri Reavestone. Peris rodinu často navštevuje. Arissa má veľmi rada svojho uja, pretože vždy si na ňu nájde čas a porozumenie.

Arissa žije spolu s rodičmi, ona má jednu komôrku a oni majú izbu hneď vedľa nej...

Jazdecké zviera

Kráľ Orinn venoval Arisse za jej službu v zámku koňa. Je ako jej najbližší spoločník a priateľ.

Kôň sa volá Talos.

Sfarbený je skôr do bieločiernej farby. Hrivu má bielu a jeho pysk pretína taktiež biely pásik. Výborne beží, a dokáže aj pomerne dobre skákať.  Arissa svojho koňa miluje, a dala by za neho i vlastný život. Talos je preňu niečo ako polka jej vlastného života. Vypadá to prehnane, ale sú spolu ako najväčšia dvojka. Majú dokonca tú istú tvrdohlavosť. Arissa sa o tohto koňa starala už od žriebätka a už vtedy si padli do očí.

Schopnosti

Alissa je hlavná koniarka, jedna s popredných, ktorým to najviac šlo. Jej rodina po otcovi už majú tradíciu v tomto povolaní.

Pochopiteľne, aj jej otec Talos, a jeho otec boli koniari,(otec Talos aj je). Ale až Alissa spravila toľko, a mala toľko talentu, že sa dostala do kráľovskej stajne. Keďže je koniarka, vie dobre jazdiť na koni. Ovláda aj základy lukostreľby, a celkom jej to ide.

3/7- koniarstvo

1/7- lukostreľba

2/7- jazda na koni

Zručnosti

Alissa sa musela povinne naučiť čítať. Vie trošku tancovať popri svojich milovaných koňoch, a spievať sa naučila v stajni, tiež pri koňoch. (naozaj tam niekedy nemala čo robiť...)

Vie sa postarať sama o seba a je odvážna. Veľké mínus je to, že neovláda domáce práce. (pečenie, šitie...)

Je to len ona, kone a knihy, čo naplňujú jej život. Je dosť rýchla a dokáže rýchlo bežať, ale vydrží len pár minút.

Majetok

patrí jej izba, ktorá sa nachádza hned vedľa stajní

náhrdelník s diamantíkom

dve ľanové tuniky

kožené nohavice

pár šiat na kráľovské príležitosti

vysoké jazdecké čižmy

dreváky na nohy

pár kníh

mešec peňazí, ktoré si sama zarobila

kôň Talos