Meno
Každý ju prezýva inak, ak sa jej ale niekto zapáči, predstaví sa mu ako Luna.
Druh
Mačkodlak, felissae
Pohlavie
Žena/Samica
Dátum narodenia
Hovorí sa že dátum jej narodenia poznajú len dve osoby v jej živote a ona sama.
Vek
Obyčajný ľudia sa dajú oklamať jej mladistvým vzhľadom ale bystrejšie bytosti spoznajú že po svete chodí už dosť dlho. Je jej 98 rokov. Ale ona svoj vek zaokrúhľuje na 100.
Jazyky
Ovláda Staroveký jazyk a celkom dobre vie hovoriť aj ľudským jazykom. Takisto vie oboma jazykmi písať a čítať.
Ľudská podoba
Je to mladšia, avšak skúsená mačkolačica, ktorá vyzerá na približne na vek okolo pätnásť až osemnásť rokov, staršie nie. Nie je nízka ale ani nadpriemerne vysoká ako niektorý z elfov. Má štíhlu postavu a jej pokožka sa zaraďuje medzi bledšie sfarbené. Všetko však závisí od toho, ako dlho je na slnku a aké je práve teraz ročné obdobie. Väčšinu času nosí rôzne druhy topánok, od vysokých čižiem až po baleríny a otvorenú obuv. Niekedy ju však môžete zhliadnuť aj bosú, medzi ľuďmi hlavne obutú. Jej pohyby sú ladné. Vyzerajú ľahko a elegantne, no v jej chvôdzi je viditeľná aj hrdosť, ktorou sú známe asi všetky mačkolaky. Tento štýl chôdze jej samozrejme závidí nejedna ľudská žena. Má jemne zašpičatenú tvár na ktorej je malý nosík a plné pery, za ktorými sa skrývajú zašpicatené, vždy žiarivo biele zuby. Keď sa usmeje, dokáže vyčariť nevinný úsmev, no aj nepekný úškrn a dokázalo by vás veľmi rýchlo prekvapiť, ako sa jej povaha zmení. Trochu vyššie nad nosom sa nachádza pár veľkých, zelených očí s dlhšími riasami. Kúsok nad očami sa nachádza nepatrne oblúkové obočie, ktoré je približne vo farbe jej vlasov. Celú tvár lemujú približne po pás dlhé, výrazne kučeravé vlasy sfarbené do ryšava, ktoré mladá mačkolačica nosí väčšinou rozpustené. Občas ju zahliadnete ako ich nosí zapletené do zložitého copu. Najradšej si na seba oblieka svoj tmavý plášť s kapucou, no jeho nosenie obmedzuje, keďže sa väčšinou pohybuje po zaľudnených oblastiach a s ním by vyzerala nápadne. Ale inak je jej jedno, čo si oblečie, pretože pre ňu nieje problém niečo si kúpiť alebo ušiť, musí na to však mať čas. Všade so sebou nosí svoju ostrú dýku aj s pochvou, ktorá sa dá dať na opasok. Darovala jej ju babička na smrteľnej posteli. Dýka má zdobenú rúčku a veľmi dobre sa drží, dokonca sa dá použiť aj ako vrhací nôž. Okrem toho si Luna občas zoberie aj katany, no poslednú dobu ich nenosí; vystačí si s dýkou a katany jej navyše dosť zavadzajú. Napriek tomu s nimi vie celkom obstojne bojovať. Na jej krku môžete občas spozorovať aj nejaký ten šperk ako napríklad jednoduchý náhrdelník od Rebecky. Aby som nezabudla, keď cestuje niekam ďaleko, bráva si so sebou batoh, kde má uložené svoje veci a väčšinou sa prepravuje na svojej kobyle.
Mačacia podoba
V mačacej podobe je to trochu zložitejšie. Jej podobu by sme mohli prirovnať malému, hravému mačiatku. V tejto podobe sa občas môže podobať aj na rysa, no to je menej ako zvyčajné. Je to vďaka tomu, že sa jej dedko premieňal na rysa. Aj preto po ňom v mačacej podobe zdedila niektoré vzhľadové črty. Keď sa dotknete jej ryšavej srsti, bude vám pripomínať to najjemnejšie páperie. Avšak pohladiť sa nechá len tak od každého. Luna má dve hlavné kritéria, človek, ktorý ju chce pohladkať musí byť dieťa alebo niekto, kto ju zaujme natoľko, že mu to dovolí sama od seba. Keď sa vám ale naskytne príležitosť, určite neváhajte, nabudúce sa to už stať nemusí
Teraz sa pomaly presunieme k očiam. Jej oči zostávajú skoro také isté ako v ľudskej podobe. Od tých ľudských sa líšia len inou, pretiahnutejšou a o niečo širšou zreničkou a niekedy aj jemne pozmeneným odtieňom zelenej farby. Inak si sú úplne podobné a isté. V strede, niekoľko centimerov pod očami sa nachádza teplý ružovkastý ňufáčik. Tesne pod ním sa nachádzajú hmatové fúziky po oboch stranách úst. Práve v ústach skrýva mačkolačica jednu z tých najnebezpečnejších zbraní; ostré zuby. Týmito zubami ľahko rozthne svoju potravu, čím je zvyčajne mäso. Tieto zuby sú v každej situácii biele, ak teda nie sú pošpinené krvou jej koristi.
Tentoraz sa presunieme na jej správanie v tejto podobe. Jej správanie sa veľmi nelíši od správania normálnych mačiek. V tejto podobe je milšia a je možné, že s ňou dokážete rýchlejšie nadviazať rozhovor. Všetko je ale na vašom správaní. Takisto je oveľa prítulnejšia a správa sa hravo, presne ako normálne mača. Mačacia podoba skrýva veľa jej tajomstiev a práve v tejto podobe je veľmi nevinná, všetko však závisí od vášho správania a jej momentánej nálady, ktorá môže byť dosť premenlivá.
Povaha
Lunina povaha je ako výchrica alebo tornádo; nikdy nemôžete vedieť, čo zoberie a čo naopak prinesie.
Celkovo je veľmi tajomná, čo je veľmi očakávateľné, keďže to je mačkolačica a tí sú takouto povahovou črtou známi. Jej povaha sa vyznačuje niekoľkými vlastnosťami. Je veľmi inteligentná, vypočítavá a jej správanie je nepredvídateľné. Jej múdrosť sa prejavuje len pri niekom, kto si to podľa nej zaslúži, inak sa správa ako normálne ľudské dievča. Vtedy je dobré ju počúvať a pýtať sa jej na otázky s pre vás neznámymi odpoveďami. Je možné, že na niektoré vaše otázky odpoveď vedieť nebude, no takisto je možné, že odpoveď bude vedieť skôr ako jej danú otázku položíte. Taktiež nečakajte, že sa pri vás zastaví a len tak vás osloví. To sa stáva vážne len zriedka. Tiež nemôžete dúfať, že na vás bude od prvého momentu milá. Je známa hlavne svojím ľahostajným správaním, i keď aj to je vo väčšine situácii len hrané. Zvyčajne sa vás bude snažiť na začiatku stretnutia odohnať svojou nepríjemnou a drzou povahou, s ľahkým nádychom hrdosti a možno aj pyšnosti. Keď vás ale lepšie spozná, bude sa k vám správať aspoň o niečo lepšie, čo môže byť ako cena útechy. Pri výnimočných ľuďoch sa dokáže aj uvolniť a dokáže odhaliť veľa zo svojej povahy. Veľa jej starých známych si myslí, že je jej nepríjemné správanie ako aj prvý dojem ovplyvnený odchodom sestry a zlým správaním otca po úmrtí matky. Aj preto sa nespráva dobre k ľuďom, ktorých len pred chvíľou spoznala. Odhadujú, že sa bojí vážnejších vzťahov a toho, že sa môže poraniť. Na začiatku stretnutia sa milo správa väčšinou v svojej mačacej podobe, len zriedkakedy v tej ľudskej. Vtedy sa od vás môže nechať dokonca aj pohladkať. Svoje ozajstné pocity odhaľuje len pri zriedkakom a zvyčajne pri nikom. Na to musíte byť veľmi vnimočný, aby sa ich neobťažovala zakrývať a taktiež vám na to musí veľmi dôverovať. Väčšinou ich zakryje ľadovou maskou a za roky vybudovoanou pretvárkou. Jej ďalšia známa vlastnosť je prešibanosť, s ktorou prichádza aj klamanie na veľmi dobrej úrovni. Veľmi prekvapivé ale je, že dokáže byť empatická a vie, v ktorých situáciách je vhodné stíchnuť. Takže si nemyslite, že je necitlivá, taktiež sa rada smeje a usmieva, no musí na to mať náladu. Nepríjemné a pre ostatných stresové situácie dokáže zvládnuť s ľadovým pokojom profesionála. I keď takéto správanie práve v stresových situáciách je spôsobené hlavne tým, že už si niekoľkými takými prešla a naučila sa zachovať pokoj. Takisto je v niektorých veciach neoblomná a stojí si za svojím. Ak sa teda rozhodne niečo urobiť, je dobré nepliecť sa jej pod nohy, pretože by ste ju aj tak nedokázali zastaviť.
História
Narodila sa v Du Wellenvarden v roku 3 165, kde žila do svojich dvadsiatich rokov. Jej matka sa volala Adda a otec Fillip. Keď bola malá, jej matka zomrela pri pôrode a ona musela žiť so svojím otcom a so smútkom zo straty mamy, ktorú nemala príležitosť poznať. Otec na ňu nedával pozor a keď urobila čo i len malú chybu, hneď na ňu nakričal. Mala aj staršiu sestru ktorá sa volala Rebecka, ale Luna jej už od mala hovorila Becka. Tá odišla do sveta, keď mala mladá mačkolačica pätnásť. Keď Rebecka odchádzala, sľúbila jej že sa po ňu vráti a to aj urobila. Keď mala Luna dvadsať, odišli spolu od svojho hrubého otca a putovali svetom. Rebecka ju naučila všetko čomu sa priučila keď bola Luna ešte malá. Ako napríklad bojovanie s katanami, v čom je Luna veľmi dobrá, no aj tak uprednostňuje svoju obľúbenú dýku. Bola trpezlivá a vždy milá. Vždy cestovali z miesta na miesto. Bolo jedno či to boli hory alebo doliny, mestá alebo dediny. Bolo to tak vždy až raz na Lunine štyridsiate narodeniny. Vtedy boli už druhý rok v hlavnom meste a Lune sa tam páčilo. Bolo tam príjemne, krutý kráľ mal dobrú náladu a mesto prekvitalo. Sestra za ňou raz ráno prišla a povedala jej že odchádza. To by Lune nevadilo, keby nepovedala, že ide sama. Povedala jej tiež, že musí odísť, ževraj sa to inak nedá, ale že sa ešte stretnú. Sľúbila to. A na dôkaz, dala Lune svoj náhrdelník. Mladá mačkolačica ju samozrejme pustila. Dlhé roky na to, ju hľadala, no nájsť ju sa jej nakoniec nepodarilo. Až po niekoľkých rokoch hľadania to vzdala a prestala rozoberať, kde Rebecka je a či sa má vlastne dobre.
A pretože je jej tam dobre, odišla do Du Wellenvarden. Keď má ale náladu, rada ide preč, putuje po svete a stretáva nových ľudí. A niekedy, niekedy pomyslí aj na sestru a na jej sľub. Nehľadá ju, vie že sa raz stretnú, aj keby ju Rebecka mala hľadať po celom svete. Pretože vie, že jej sestra svoj sľub dodrží.
Schopnosti
Schopnosti tejto mačkolačice, sú celkom rozsiahle i keď sa to naprvý pohľad zdať nemusí. Celkovo ovplýva veľkou fyzickou kondíciou, ktorú si vybudovala až po odchode sestry. V tom čase rada behávala a rýchlo sa zlepšovala aj v ostatných oblastiach. Vďaka občas až krutej tvrdosti v oblasti tréningov sa naučila behať na kratšie a nie príliš dlhé trasy. Hlavne preto sa premiestňuje na koni a nie pešo. Tréningi jej pomohli aj v plávaní, aj keď túto schopnosť nevyužíva tak často. Voda jej vôbec nevadí, narozdiel od ostatných v jej rase. Jej nie príliš vysoká postava jej aj s váhou pomohla pri šplhaní na stromy. Avšak aj táto schopnosť si vyslúžila svoju daň v podobe bolestí, či už odrenín nôh, rúk alebo iných častí tela. Šplhanie po stromoch sa ale nedá využiť v mestských oblastiach a tak stromy rada vymení aj za strechy domov, po ktorých sa dá pohybovať ešte lepšie.
Čo sa týka boja, obľúbila si boj s dýkou. Nedá sa povedať, že by v tejto oblasti vynikala, no obrana i útok jej idú a ak to situácia vyžaduje, dokáže sa ubrániť s tým čo má. Narozdiel od boja jej mágia nejde vôbec a ona sa radšej ani nezamýšľa nad tým, že by sa ju začala učiť. Jediná oblasť mágie, ktorú ako-tak ovláda je obrana mysle a veci spojené s mysľou. Ťažšie zložitejšie veci na takzvanej hrane ako napríklad ovládnutie mysle niekoho iného by nezvládla a aj keď má celkom odvážnu povahu, na takúto vec by sa nahovoriť nedala. Vie však pozmeniť cudzie spomienky týkajúce sa jej samej, avšak len u obyčajných ľudí.
K jej schopnostiam patrí aj to, že vie jazdiť na koni, i keď to vie skoro každý, koho ona sama pozná.
Čo sa týka jej záľub, väčšinu času len kreslí do skicára a tým zabíja drahocený čas, no občas ju baví aj sledovanie ľudí. K jej schopnostiam sa zaraďuje aj talent v oblasti pretvárok a celkového klamania, či hrania sa na niekoho iného. Ovláda dva jazyky; staroveký a ľudský. Oboma vie písať i čítať a rozhovor jej tiež nerobí žiadny problém. V blízkej dobe sa neplánuje učiť žiadny ďalší jazyk. Zatiaľ jej plne stačia tieto dva.
Zaobchádzanie s dýkou alebo kratším nožom: 1/7
Boj bez zbrane (využitie okolitých vecí, no aj pazúrov či drápov): 2/7
Kresba rôznymi štýlmi: 4/7
Obrana a útok mysle: 3/7
Rodina
Matka Adda - zomrela pri pôrode, bola dobrosrdečná a milá.
Otec Fillip - nikto o ňom nič nevie ale Luna ho za to ako sa k nej správal, už nepovažuje za člena rodiny.
Sestra Rebecka - oddelila sa od Luny a Luna netuší kde je, ale Rebecka sľúbila že sa ešte uvidia. Bola starostlivá a milá. Dávala na Lunu pozor a učila ju rôznym veciam.
Majetok
-výstroj ku koňovi a niekoľko brašien v ktorých má svoje veci
-oblečenie
-peniaze
-náhrdelník od Rebecky
-zdobená dýka od babky aj s puzdrom
-pár kníh a zvitkov
-skicár a potreby na písanie
-vak s vecami na prežitie
-dve zdobené katany
-veľa ďalších, no nie tak dôležitých vecí