Meno:

Svoje meno prezradí len málokomu, avšak ak sa tak predsa len stane, vždy sa predstavý len ako Sarai. Inak má mnoho prezývok, pretože každý ju predsa len nazýva rôzne. Elfovia ju ale veľmi radi nazývajú Anaharae, čo znamená 'Kráčajúca v tieňoch".

Rasa:

Mačkolačica rodu panthaare

Dátum narodenia:

Od jej narodenia prešlo mnoho, mnoho zím, no ona sama to už po istom čase prestala rátať. Podľa nej je vek len číslo a to ona nikdy veľmi neriešila. Viac ako dvesto ich ale nebude.

Náboženstvo:

Ako mačkolačica verí v bohyňu Amaeris, ale prehnane upnutá na ňu tiež zrovna nie je. Tak či onak, riadne si ju ctí.

Jazyky:

Ovláda ako ľudský, tak aj Starodávny

Strana:

Sarai nestojí ani na jednej strane, teda zatiaľ. Záleží už len od toho, či sa ju niekomu podarí pretiahnuť na tú, či onú stranu a či ona bude chcieť.

Vzhľad:

Sarai svojím vzhľadom nijakým spôsobom nevybočuje z radu. Na prvý pohľad by ste povedali, že sa jedná o nejakú osemnásťročnú obyčajnú dievčinu, na ktorú Sarai rozhodne vypadá. Svojou výškou nepresahuje hranicu tých stosedemdesiatich centimetrov a stavbou tela sa vyznačuje skôr silou, hoci nie je až taká robustná ako iní zástupcovia jej rodu. Je štíhla a nechýbajú jej aké-také ženské krivky. Má pomerne vyvinutý hrudník, avšak úmerne k jej mladému telu. Užší pás a trochu širšie boky, avšak veľký rozdiel medzi šírkou bokov a pása nie je. Je neuveriteľne zohraná so svojím telom, pohybuje sa s ladnosťou a elegantnosťou sebevlastnou. Farba jej pleti je trocha opálenejšia a od pohľadu je jasné, že pochádza odniekaľ z juhu.

Vlasy má dlhé po plecia, tmavohnedé, vlnité a husté, ktoré má vždy kadejako porozhadzované, no i tak stále vypadajú dobre. Vždy ich má rozpustené, žiadne účesy si nerobí a nevidí dôvod si ich robiť. Tvár má hranatejšieho tvaru s jemnými rysmi, dokonale symetrickú. Všetko na nej je presne tak, ako má byť. Dominantou jej tváre sú rozhodne jej oči, ktoré má veľké, trocha zošikmené a zelenkavej farby, ktoré v mnohých vyvolávajú dojem nevinnosti. Tie lemujú husté čierne riasy, ktoré sú ako vejáre. Nad očami sa klenie husté, trochu klenuté, avšak úzke obočie, ktoré sa farbou zhoduje s farbou vlasou. Lícne kosti nemá nejako výrazné a nos má taký, nemalý, neveľký. Je taký stredne veľký a rovný, bez nejakej zlej krivky. Ústa má pekne vykrojené, avšak menšie a pery majú červenkastú farbu. V ľavom uchu má menšiu zlatú guľatú náušnicu, ktorá drží dve tmavo zelené pierka, ktoré sa smerom dole zosvetľujú. To je také jej spoznávacie znamenie, pretože táto ozdoba jej zostáva aj v mačacej podobe.

Celkovo sa dá Sarai považovať za veľmi pôvabnú dievčinu, ktorá svojím južanským výzorom pôsobí aj istým exotickým dojmom. V mnohých tiež vyvoláva dojem krehkej kvetinky, ktorú je treba chrániť, avšak ona ani zďaleka nie je taká krehká, ako sa môže na prvý pohľad zdať.

V mačacej podobe vyzerá ako niečo blízko podobnej pume, akurát má na sebe rôzne odznaky. Srsť je bledohnedej farby, odznaky tmavohnedé, pričom sa sem-tam objavuje aj biela, hlavne na tvári a špičke chvosta. Srsť je kratšia a na dotyk trocha drsnejšia, menej poddajná. Ladnosť a eleganciu dravca samozrejme nepostráda ani v tejto podobe, navyše sa dokáže pohybovať naozaj potichu. Skôr ako v ľudskej podobe ju môžte zahliadnuť v tej mačacej, keďže v tej sa cíti omnoho lepšie ako v tej ľudskej.

Štýl obliekania: Ak sa vám ju podarí zahliadnuť v tej ľudskej podobe, zvyčajne má na sebe honosnejšie šaty. Cez zimu niečo teplejšie, avšak ona sa len málokedy zdržuje v chladných oblastiach a ak hej, tak skôr vo svojej mačacej podobe. Nič iné nenosí, keďže na oblečenie si nijako nepotrpí a bohato vyzdobené šaty jej postačujú. Ako šperk nosí ozdobu na ľavom uchu, ale nepohŕdne ani inými šperkami.

Povaha

Ako už bolo spomenuté, Sarai už od prvého pohľadu v druhých vyvoláva dojem nevinnosti a naivnosti. To však ani zďaleka nie je pravda, no ona sama sa to nikdy nesnaží druhým vyvrátiť. Práve naopak, rada si tento prvý dojem zachováva, pretože ju tak majú ľudia tendenciu podceňovať a nebola by to ona, ak by tohto aspektu nedokázala využiť. Navyše, ona ani nevidí dôvod ich vermocou presviedčať o opaku. Ak tak, tak to časom zistia samy. Preto dokáže ľudí aj príjemne prekvapiť, pretože mnohokrát urobí niečo, čo by u nej ani vo sne nečakali.

Ako u zástupca rodu panthaare, je viac otvorenjšia a prívetivejšia k druhým. Spoločnosť má pomerne rada, rozhodne ju neodoženie, keď si ju už nájde. Nevravím ale, že ju zas prílišne zámerne vyhľadáva. Je pomerne zhovorčivá, ale zato vie, kedy hovoriť a kedy byť radšej ticho. Nutno podotknúť, že sa u nej prejavuje aj sarkasmuz a celkom rada podpichuje druhých, hoci len pre svoju zábavu. Empatia jej nie je cudzia, sama má nad svojimi pocitmi plnú kontrolu a teda sa nikdy nestane, že by sa u nej prejavil pocit iný, než by zrovna sama chcela. Miluje rovnako silno, ako aj nenávidí. Mohla by byť z nej slušná herečka, keďže by takto nemala problém ukazovať niečo iné, než zrovna cíti, ale v tom jej bráni jej prílišna úprimnosť. Klame skutočne len málokedy a radšej vám povie pravdu, nech už akákoľvek, než by vás zbytočne držala v klamstve.

Je pomerne múdra a chytrá, na svoj druh, hoci naproti svojím menším súkmeňovcom stále zaostáva. Už za sebou čo to má a prekvapiť ju dokáže už len málo vecí. Je dosť nestála, často máva výkyvy nálad, takže ich rýchlo mení. Je pomerne ťažké s ňou udržať krok. Podobne je aj prchkejšia, dokáže sa rýchlejšie naštvať, ale zas nie pre každú hovadinu. I tak sa však o to nesnažte, lebo môžete zle dopadnúť. Je to bojovnica, čo v takej chvíli rýchlo zistíte. Nedôverčivosť u nej nie je nič neobvyklého a naučila sa mať pred ostatnými na pozore. Je veľmi hrdá a okrem seba iné autority neuznáva. Rešpektu z jej strany sa teda nedočkáte a poklony už vôbec nie. Nech už by sa jednalo i o samotného kráľa. Drzosť a trocha arogancie teda u nej tiež nie je neobvyklá záležitosť. Je to nespútaná duša, miluje svoju slobodu a preto sa i veľmi rada túla. Málokedy zostáva dlhšie na jednom mieste, rada prechádza z miesta na miesto. Ak chce, dokáže byť veľmi nenápadná, ako mačka sa rada a často zakráda v tieňoch, nevidená a tak nie je nič neobvyklého, keď sa pri vás odrazu len objaví a vy si toho ani nevšimnete.

História

Sarai sa narodila v menšej jaskynke neďaleko Aberonu. Vychovávala ju prakticky len matka, otec býval často a dlho preč, no mal na to svoje dôvody. Predsa len, z niečoho žiť museli a tak musel cestovať ďaleko, aby im zaobstaral nejaké to jedlo. Sarai si však dosť dobre vystačila i s matkou. Prvých pár rokov nebolo ničím zaujímavých, jednoducho rástla, skúmala nové veci a čo-to sa učila od matky. Vždy sa však tešila, keď sa otec vrátil. Predsa len, otec bol otec a toho nič nenahradilo. Navyše, vždy je i niečo doniesol. Keď bola väčšia, s matkou často chodili do hlavného mesta Aberonu. Tam Sarai sledovala ľudí, sem-tam sa s niekym aj povyprávala a ak sa podarilo, tak aj niečo ukradla. Vždy sa samozrejme jednalo len o jedlo, keďže nič iného ani tak nepotrebovali. Nerobila to však často, pretože i tak sa jej príležitosť naskytla len málokedy.

Všetko sa zmenilo až v čase, keď sa istú dobu jej otec nevracal. Matka z toho bola veľmi skormútená a utrápená. Nakoniec sa rozhodla, že sa ho pokúsi nájsť a tak Sarai zostala sama. To už bola viac-menej dospelá, takže to ani tak nevadilo. Zostala jej len nejaká dýka po otcovi. Musela sa však naučiť sa o seba postarať sama a tak v meste začala kradnúť častejšie. Samozrejme jej to zo začiatku nešlo najlepšie, často musela utekať a neraz ju i chytili. Našťastie, vďaka svojmu vyvolávajúcemu nevinnému prvému dojmu, to vždy vedela uhrať tak, aby z toho vyšla s čo najmenšími následkami. Postupom času sa však zlepšila, až nakoniec vedela kradnúť a zakrádať sa tak, že o nej ani nik nevedel. Takto prežívala niekoľko rokov, než sa rozhodla vydať sa na cesty. Chcela vedieť, čo sa nachádza za hranicami mesta s jeho okolia. Vo svojej mačacej podobe sa teda vydala preč z mesta smerom k púšti Hadarak. Tam narazila na jeden z tamojších kočovných kmeňov, s ktorým istý čas zostala. I tam sa priučila mnohým veciam, jednalo sa teda hlavne o informácie a boj z dýkou. Odtiaľ jej taktiež zostala pamiatka v podobe onej náušnice s pierkami.

Z púšte sa vydala viac na severo-západ, tam, kde bolo Kráľovstvo. Prešla mnohými jej mestami i dedinkami, videla, aká veľká je rozlišnosť bohatej vrstvy od tej chudobnej, aký dopad na žitie má kráľov systém a podobne. Ako mačkolaka ju to ale nejako netrápilo, takže nepatrí k tým, čo by kráľa nejako neznášali. Ona zostala čisto neutrálna, čo vlastne bolo najlepšie rozhodnutie. Nejakú tú dobu blúdila aj Dračími horami, v ktorých sa jej raz pošťastilo stretnúť divokého draka. Jednalo sa o Ashenasa, čierno-zlatého draka. Zprvu k sebe neboli veľmi priateľský a Ashenas na ňu chcel i zaútočiť, no potom si sadli do noty. Veľa sa rozprávali, zistili, že toho majú mnoho spoločného. Sarai sa tak stala spoločníčkov tohto čierno-zlatého draka, teda až do doby, než sa rozhodol odletieť. Mačkolačici to ani v najmenšom nevadilo a poprosila ho, aby ju aspoň odniesol k elfským lesom. Drak jej vyhovel a tak sa ocitla na hranici Du Weldenvarden.

Vstúpila do tohto lesa a túlala sa veru dlho, než sa ocitla v jednom z elfských miest. A zrovna v Ellesmére. To jej aj celkom vyhovovalo a tak zas zostala s elfmi, aby si zistila i čo to o nich. Tí ju zas naučili Starodávny jazyk a ako-tak aj kúzliť. To ju zrovna veľmi nelákalo, ale aspoň sa sústredila na svoj dar veštenia. Ten sa posnažila zdokonaliť o niečo viac, než čím oplývala dovtedy, čo sa jej aj podarilo. Po niekoľkých rokoch odišla aj odtiaľ a znova sa začala túlať kade-tade, čo jej vlastne zostalo doteraz. Momentálne sa opäť ocitla na okraji elfských lesov.

Schopnosti

Keďže Sarai disponuje štíhlou, avšak robustnejšou stavbou tela, jej prednosťami sú hlavne výdrž a sila. V týchto dvoch schopnostiach je naozaj dobrá, hlavne v onej výdrži. Zato jej to uberá na ohybnosti, no jej to nikdy veľmi nevadilo, pretože túto vlastnosť nikdy nejako extra nepotrebovala. Keďže je ale na svoji rasu celkom štíhla a nie až tak priveľmi robustná, ani v rýchlosti príliš nezaostáva. Vďaka tomu, že musela dakedy aj kradnúť, bola nútená sa naučiť chodiť a zakráda ticho ako myška, bez toho, že by si ju ktokoľvek všimol. Časom sa v tejto schopnosti stala preborníčkou a tak jej nerobí problém sa nepozorovane vplížiť temer kamkoľvek a čokoľvek ukradnúť, či zobrať. Vďaka týmto jej vlastnostiam by z nej bol nepochybne veľmi dobrý špeh, ak by si ju niekto najal a ona by súhlasila.

Čo sa týka boja, tak ten jej celkom ide. Okrem svojej dýky žiadnu inú zbraň nemá, avšak s ňou vie narábať pomerne obstojne. Omnoho radšej však používa svoje vlastné zbrane v podobe ostrých zubov a drápov.

Boj s dýkou 3/7

Boj s pazúrmi, tesákmi 3/7

Zakrádanie sa a kradnutie 4/7

Rodina

Matka sa volala Iliana. Narodila sa podobne ako Sarai pri Aberone. Bola to menšej výšky, avšak veľmi pekná. Pravdepodobne po nej zdedila Sarai väčšinu výzoru. V podobe mačky vyzerala ako čistá puma. Povahovo bola zamĺklejšia, avšak pomerne priateľská. Sarai s ňou mala veľmi dobrý vzťah a Iliana ju samozrejme milovala. Určite ju mala radšej ako otca. Predsa ju len vychovávala a práve ona ju mnohému na začiatku naučila.

Erinus, tak sa volal Sarain otec. Patril k tým vyšším mačkolakom, po ňom zase zdedila výšku. V mačacej podobe sa výzorom približoval niečomu podobnému leopardovi. S ním už tak dobrý vzťah Sarai nemala, pretože často býval preč a ona ho aj niekoľko týždňov nevidela. Nebol tam teda čas si k nemu vytvoriť silnejšie puto, navyše na neho bola naštvaná za to, že s nimi nebýval tak často. Áno, vyhľadával potravu, ale aj tak. Jej vždy skôr prišlo, že jemu sa k nim ani moc nechcelo vracať.

Odkedy sa otec nevrátil a matka odišla o nich Sarai už ani slovkom nepočula. O iných príbuzných nemá žiadne zdanie.

Majetok: nejaké to oblečenie, menšia dýka, ktorá jej zostala po rodičoch, soška bohyne Amaeris